Chapter 46

10. března 2009 v 20:33 | Fazuľa s hriankou |  He's a Bitch
A je to tu, viac vám nepoviem aby som neprezradila. A skurvený blog ma sere..

Idiotic.

Frank´s POV

Nasledujúci deň bol pre mňa hektický. Nie fyzicky, ale skôr mentálne. Jedna vec bola, že som sa bál o Claudiu. Celkom som si ju obľúbil, a nechcel som aby sa cítila zle, nebodaj dostala z tejto situácie depku alebo čo. Stratila rodinu, vyhodili ju z domu, a podľa toho čo hovorila, ani jej priatelia za veľa nestáli. Ale ako som potom zistil, skôr som sa mal obávať o seba.


Škola skončila a cestou domov som sa tešil, pretože môj otec bude tráviť noc u kamaráta. To znamenalo, že si môžem robiť čo sa mi zachce, pozerať telku, čokoľvek bez toho aby mi hrozila bitka.

Bol svetlý a pokojný deň; slnko si lenivo svietilo na belasej oblohe a fúkal slabý vetrík. Svižne som kráčal smerom domov a tešil sa na pokojné popoludnie.

Na polceste som si kútikom oka všimol, ako niekto kráča ku mne, tak som sa obzrel za seba. Keď som zistil že to bol Gerard, šťastne som sa umsial. Ďaľšia vec ktorá mi zaručuje príjemný zvyšok dňa.

"Hej!" Veselo som ho pozdravil.

No hneď som sa zarazil na jeho výrazom.

Nehovorím o tom, že vyzeral akoby sa vôbec netešil tomu že ma vidí. Jeho tvár bola akoby skrútená do permanentného zamračeného úšklebku.

"Čo sa deje?" Musel som sa spýtať.

Až po týchto slovách sa na mňa konečne pozrel. Otrávene prevrátil očami, až som sa čudoval čo mu sakra je, že je taký otrávený.

"Rozchádzam sa stebou, idiot." Hrubo vyhlásil. "Prečo myslíš že by som za tebou chodil?"

Moje nohy sa automaticky zastavili na mieste, vôbec som sa nemohol pohnúť ani keby som chcel a mal som pocit že nedokážem ani dýchať. Bolo mi jasné že som mal práve halucinácie. Gerard bol vždy ku mne milý, vždy ma ochraňoval a zaujímal sa o mňa. Nikdy ma nenazval idiotom ani ku mne neprehovoril podobným tónom. Ale po pár sekundách státia, keď som si uvedomil že je hmotný ako nikdy pretým, mi vyhŕkli slzy. Zhromaždili sa mi v kútikoch očí a čakali kedy sa rozlejú po mojich lícach.

"Nemilujem ťa, dokonca ťa ani nemám rád, jasné?" pokračoval.

"Ale-"

"Sklapni, dobre?" zavrčal. "Chodil som s tebou, len aby som ti ublížil, okej? Akokeby niekto niekedy chcel chodiť s tebou. Zo samotnej predstavy, že by som sa ťa mal dotknúť mi je zle."

Gerard ma práve zlomil, zlomil mi srdce. Jeho slová sa do mňa zaryli neuveriteľne hlboko. Nemal som inú možnosť ako nechať slzy voľne padať a naplno sa rozplakať. Len ma pozoroval s krutým úšklebkom na tvári, ktorá mi len pred malou chvíľkou pripadal taká krásna.

"Ale Gee-"

"Choď si honiť vtáka nad mojimi fotkami, hajzel malý."

A s touto poslednou urážkou, ma nechal zrútiť sa na chodník. Už som sa necítil ako chlapec, len ako polovičná osobnosť, a verte mi, nikdy som sa necítil tak neskutočne príšerne ako práve v tomto momente. Prinajmenšom, hrozné. Mal som pocit akoby mi vytrhli vnútornosti a vystavili ich ľuďom, aby každý videl aký som úbohý. Ale nebol som? Zamiloval som sa do niekoho do koho som nesmel; nielenže to bola nevhodná osoba vzhľadom na môj predchádzajúci vzťah, ale on ma nemilovať naspäť. Priam na neznášal.

Naozaj som si prišiel ako zbytočný kus špiny.

Keď sa mi horko-tažko podarilo sa postaviť, zamieril som smerom k domu jedinej osoby, ktorá mi prišla na um. Nemal som nikoho iného ku komu ísť. Asi sa nepoteší že ma uvidí, ale potreboval som niekým utešiť, inak by som sa asi scvokol tu a teraz.

Prišiel som k jeho domu, a vynaložil všetkú silu na zaklopanie, ktoré bolo aj tak slabučké. Cítil som sa totálne presiaknutý zúfalstvomu. Akoby som vnútri umieral.

Ray chvíľku na to otvoril.

"Frank?" zmätene a prekvapene sa spýtal.

Už druhý krát som sa neovládol a dnes sa rozreval, a Ray sa hneď zatvráril znepokojene. Rýchlo ma vtiahol dnu, zavrel za mnou dvere a šli sme do obývačky.

Potom ako sme sa pohodlne usadili na sedačke, Ray sa ku mne otočil. "Čo sa stalo?"

Stále v šoku z toho celého a plačúc som sa nezmohol na odpoveď.

"G-g-g….o-on…."

"Hej." Ray povedal opatrne. "Frank, musíš sa upokojiť, jasné?"

Slabo som pokýval hlavou a nechal ho, aby ma objal. Nezastavilo to moje slzy, ale Ray trpezlivo čakal kým som mu nezamočil polovcu trička. Keď už som nabral dostatok dychu na rozprávanie, dokázal som povedať len jednu vetu.

"Gerard..." Zavyl som plačtivo. "Rozišiel sa so mnou a povedal mi, že ma nikdy nemal ani trochu rád."

Ray nič nehovoril, len sa naďalej snažil utíšiť môj plač. Za chvíľu to zabralo. Trochu som sa upokojil, až kým som iba nevzlykal a nedýchal len očosi rýchlejšie a trhanejšie než obyčajne.

"Porozprávaj mi o tom." povedal mi.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dannie Dannie | Web | 10. března 2009 v 21:40 | Reagovat

to je debil... to je idiot!!! okay... idem ho pohľadať, aby som mu nakopala riť!!!

2 FraGee FraGee | Web | 11. března 2009 v 19:15 | Reagovat

Ježiši a to sem si řikala, že Gerin neni až takovej kretén!! (Jo chtěla jsem napsat debil, ale Dannie mě předběhla :D) Sakra co se stalo? Grrrrr

3 Anique Anique | Web | 13. března 2009 v 20:11 | Reagovat

magor, pitomec, kretén, idiot, dement, imbecil... nazývejte si to jak chcete, ale nikdy nedosáhnete ani jedné miliontiny blbosti gerarda waye... úchyl jeden zelenej... nemožnej... *konec citového výlevu* ale ray je fakt klasa...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama