To change you back 7

9. prosince 2008 v 16:47 | Dee |  tcyb
HA! to ste nečakali, že... Moment očakávanie keď sa Gerard dozvedáááá.....
A prosím, prosím, na kolenách prosím. Komentauikyyy? Pwees *smutné očká*

Frank´zzz POV...

Za posledný týždeň, sa mi peniaze od náhodných obetí až zázračne nahromadili. Bol som prekvapený, koľko taký márnotrtní boháči nosia pri sebe v hotovosti, dokonca som si neodpustil si po večeroch zájsť na nákupy. No len nutného oblečenia, nie zase aby si niekto myslel že som skôr zlodej ako hladný upír, ktorý si nenechá ujsť príležitosť. No, každopádne, keď dávajú, ber. I keď nedávajú....proste by si to takčitak zobral niekto iný a basta.


Tie peniaze, mi dokonca umožnili, aby som už ďalej nemusel prežívať v tomto zatuchlom hotelíku, aj keď to tu bolo celkom útulné. Musel som si vyhladať, kde zájsť na internet a nájsť si vhodný byt, pravdaže v prenájme...zas toľko pri sebe moje jedlo nenosilo. Obnášalo to dosť veľa vybavovania, plus som si musel vymýšľať, prečo nikam nemôžem chodiť cez deň. V každom prípade, od predvčera som si hovel vo svojom dvojizbovom, no pomerne slušne zariadenom bytíku. Skutočne je to oveľa lepšie, ako žiť v hoteli, a aj ako-takého súkromia sa mi konečne dožičilo.

No, najviac sa mi na tom páčilo to, že pritom ako som po večeroch pobehoval po meste som znova, náhodne, stretol Gerarda. Bol som neskutočne nadšený a myslím že si toho aj všimol, predsa len sa mi líca automaticky zdíhali v úsmev, vždy keď som mu pozrel do tváre. A je mi to jedno, však moje túžby neobsahujú len to že by o tom vedel. Vedeli by sme to obaja, cítili by sme to obaja a podľa toho by sme sa aj chovali. Ale stop fantazírovania.
Dokonca mi sám začal rozprávať, čo sa za ten čas udialo, a pomimo mi spomenul že Lyndsey odchádza na tour, a že má z toho zmiešané pocity. Ďalej sa asi necítil na to, aby mi tam vylieval dušu, predsa len... Ale bol som rád, naozaj rád, pretože pre mňa to znamenalo veľa.

Usmial som sám pre seba a porozhliadol sa po svojom novom obydlí. Ležal som na posteli, s plným žalúdkom, alebo kam to vlastne potom ide, a hovoril si že ak to takto pôjde ďalej, pravdepodobne si tu budem bývať ako dlho sa mi zachce.

Spálňa bola menšia, zato útulná a aj tak sa zdala dostatočne priestranná. Dvojitá posteľ ležala v rohu a ja pod béžovými povlievčkami na nej. Oproti skriňa a nejaký ďalší nábytok, zatiaľ čo steny boli natreté tehlovou farbou, čo sa mi celkom pozdávalo. V malej chodbičke do tejto miestnosti boli dvere k do modra zariadenej kúpeľni. A potom celkom veľká obývačka, pekne zariadená. Dokonca a telku som tu mal. Jediný problém bol v tom že v nej nič nešlo, a aj keby šlo, nudil by som tak či tak. Proste som sa nudil. (úplne inteligentná veta.... .´))

Uvažoval som či by bolo normálne, aspoň vzhľadom na moju terajšiu situáciu, aby som nejako vyhľadal Gerardovu spoločnosť. Keďže bolo už po jedenástej, vedel som, že s najväščou pravdepodobnosťou bude doma s Lyndsey.

Ale zrazu som si spomenul, nemala odísť týždeň po tom ako som to prvý krát počul? Tresol som sa do čela, keď mi došlo, že chúdiatko Gee je doma sám.

Prudko som sa posadil na posteli, v ktorej som sa aj tak po raňajkách vyvaľoval a začal sa nervózne prechádzať po izbe. Určite nie je vhodné aby som mu tam len tak tvrhol a pozdravil ho ,,Ahoj Gerard, nestaraj sa o to ako viem kde bývaš, prečo som tu tak neskoro …." a podobne... Lenže on asi spí a....proste sa o tom nemusí dozvedieť. Aj keby, je mi to jedno, pretože som zúfale unudený a zrazu zúfalo túžim po jeho spoločnosti.

Jeho dom som z vonku videl už dosťkrát, na to aby som ho vedel popísať, lenže vnútrajšok...bude to ako prezeranie fotoalbumu. Keď nie jeho spoločnosť, tak potom toto.

Vyšiel som z izby, smeroval do predsienky po bundu a vzal so sebou kľúče od aj tak skoro prázdneho bytu. Ak sa tam niečo stane, budem to riešiť spontánne. ;)

˙˙˙
Prišiel som pred bránku a s ľahkosťou ju preskočil. Obzrel som si predné dvere a povedal si, že tadiaľto nie. Šiel som teda zozadu, kde som sa dovnútra dostal cez ledabolo privreté okienko od suterénu.

POV pána Waya...

Stál som v dverách a pozoroval ako si Lyn vkladá do kufru posledné kúsky oblečenia. Vstala a pozrela na mňa akoby čakala že jej zoberiem kufor, no ja som len šiel dopredu k východu, a ona musela nasledovať. Vonku už parkoval taxík, ktorý ju viezol na letisko.

,,Dobre, vieš kedy sa vrátim." Pozreli sme sa na seba, a prekvapivo ku mne podišla a naposledy ma objala.

,,Viem, už si mi to hovorila najmenej päťkrát." povedal som jej prívetivým ale unaveným hlasom. Unaveným z našich nezmyslených hádok a škriepok. Možno nakoniec nie je dôvod aby som očakával nudu a samotu.

,,Budeš mi chýbať." povedala nakoniec, na čo som jej aj tak nemohol odpovedať rovnako. Len som ju potľapkal po chrbte a keď nastupovala do auta tak som jej slabo zakýval.

Odobral som sa na kreslo do obývačky a slávnostne som začal svoj domáci filmový maratón, tým že som vložil pukance do mikrovlnky. Saw, Moštrum, Parfum....a podobné duchaplné filmy. (Myslené ironicky aj neironicky, parfum sa mi naozaj páčil...) Ešte predtým som rozmýšľal čo budem tie dva, určite dlhé mesiace robiť. S kým sa budem rozprávať, okrem tých po telefóne. Vlastne nikoho známeho poblíž nemám. Zamyslel som sa nad možnosťami, a v hlave sa mi vynoril obraz toho chlapca...no už ani nie chlapca s roztomilými očkami. A pusou. Drž hubu! Párkrát som ho stretol a aj sme si celkom normálne pohovorili. Myslím že sa volal Frank? No nič, tak skoro ho asi neuvidím, ak vôbec ešte niekedy...

Previnilo som sa zachichotal a po cinknutí mikrovlnky som šiel vybrať popkorn.

˙˙˙
Prekvapene som zamrkal, a zistil že namiesto filmu, sú na obrazovke už len záverečné titulky. Už bolo dosť neskoro, po polnoci, tak som sa pobral spať. Môžem sa konečne trochu porozvaľovať v posteli. :)

Chvíľu som hľadel do tmavého stropu, ale potom ma spánok skoro znova premohol. No zrazu som počul akoby tiché našlapovanie. Sprvu som si myslel, že to je len odozva hororu ktorý som sledoval ako posledný, ale zdalo sa mi to príliš reálne. Naviac počul som aj zvuk akoby niekto zatvoril dvere.
Od strachu som sa automaticky posadil na posteli a tma okolo mi naháňala zimomriavky. Nevedel som či sa mám zahrabať pod paplón a tváriť sa že sa nič nedeje, alebo ísť skontrolovať kto sa mi sem vkradol, pretože mi bolo jasné že sem niekto vnikol. Pomaly a čo najtichšie som vstal, ohliadol sa po nejakej relatívnej zbrani, na čo mi nakoniec poslúžila drevená pálka...bola skôr akoby symbolom ochrany, nieže by som ju niekedy používal...

Stále sa trasúc a s rozšírenými zorničkami, som tichučko vyšiel z izby, len v tričku a boxerkách a šiel za tým zvukom. Šlo to z prízemia a váhavo som nakukol spoza dverí vedúcich do obývačky. Prešiel som ju očami, a až keď si zvykli uvidel som tmavú siluetu až vzadu v kuchyni. Preglgol som, a napriek suchu v ústach šiel dopredu.

Lenže som si nevšimol kresla, ktoré stálo príliš blízko, a pálkou som nazaril do jeho drevenej časti, čo vydalo dosť hlasný zvuk. Nevítaný hosť sa v okamihu otočil smerom ku mne. Zažmúril som do tmy a to, koho som videl ma načisto prekvapilo, a ani najmenej som nechápal čo tu kurva robí.

,,Frank?" Úplne šokovane som sa spýtal. Len mi uprene hľadel do očí akoby mi odpovedal, že sa nemýlim. Až teraz som uvidel že v ruke drží fotografiu z chladničky, ktorú si prezeral. Sklopil zrak dole, vzdychol si a pozrel späť na mňa.

,,Prosím ťa, nenahnevaj sa na mňa že som tu."

,,Tss, prosím? Ty tu nemáš čo hľadať!" Nehovoril som to nahnevane. Len udivene.

,,Chceš aby som ti to vysvetlil?" zízal som nad spôsobom akým to hovoril, akoby sa bavil a vôbec nemal strach z toho že by som mohol zavolať napríklad políciu. Teda dúfam že nie je dôvod aby som musel...

,,Tak to teda áno." odpovedal som mu sucho.

,,Vieš, cítil som sa osamelo," pozeral do zeme a tajomne sa usmieval, zatiaľ čo ja som očákaval nejaké dobré vysvetlenie. ,,A zachcelo sa mi tvojej spoločnosti. Stačí?" Chvíľu som mu pozeral do očí ako keby mu šibalo.

Napriek tomu, že stál dva metre odo mňa, akonáhle som sa pohol smerom k telefónu, ocitol som sa prišpendelený studenými rukami k najbližšej stene.

,,Ako preboha..." nebol som schopný dokončiť, pretože mi položil prst na ústa. Vystaršene som na neho hľadel, aj keď som podvedome vedel že mi neublíži. Tak som nedobrovoľne zostal stáť medzi ním a stenou.
Vzrastom bol síce odo mňa menší ale teraz mi ukázal koľko sily má v sebe. A stále som nedokázal pochopiť, ako sa preboha tak rýchlo dostal ku mne a sem.

,,Upokoj sa. Možno by som ti mal objasniť ďalšie veci...hm?" Príblížil sa tvárou bližšie k mojej až som cítil jeho chladný dych, ako hypnotizoval striedavo moje oči a pery. Zachvel som sa po celom tele a moje srdce si zrejme myslelo že bežím maratón.
Takže...povedal by som, že moja myšlienka o tom, že sa mu akosi páčim, ktorú som nadobudol minule sa môže potrvrdiť.

,,Počuj, ak si nejaký bláznivý fanatik, čo po mne ide mal by si mi sať radšej pokoj. J-ja mám dosť starostí aj bez toho." Unavovalo ma to, aj keď mi to nebolo výslovne nepríjemné. Eh, nebudem klamať, vadil mi jedine fakt, že neviem čo odo mňa chce.
Frank sa potichu zachechtal a dychom ma pošteklil na ústach. Musel som sa pod jeho rukami zavrtieť.

,,Nie som bláznivý. Viem síce o tebe zopár maličkostí, ale ani fanatikom by som sa nenazval. Ja len..." Nedokončil a oprel si čelo o moju bradu. ,,Ja neviem." Opäť si vzdychol a uvanene privrel viečka.
Prišlo mi ho náhle ľúto, pretože mal určite zmätok vo svojich pocitoch. Predsa len som si o ňom predtým utvoril svoj názor, a tým že sem prišiel a robí tu neviem-čo ma neprinúti aby som ho v sekunde začal nenávidieť.

,,Frankiee.." Súcitne som ho oslovil a nadvihol mu hlavu, ktorú medzitým presunul na môj krk.
Pozrel som mu do očí a ten zmätok som tam naozaj videl. Otvoril ústa že niečo povie, ale zaujal ho skôr môj dnes asi najšokovanejší pohľad. S vytreštenými očami som mu pozeral na zuby, ktoré boli zrazu iné, až kým znova nezavrel ústa.

,,Frank?" zdesene som zašepkal...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 pájina pájina | Web | 9. prosince 2008 v 18:57 | Reagovat

a teďka je gerardík posraný strachy protože si myslí že ho frank hryzne:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama