Chapter 39

4. prosince 2008 v 18:14 |  He's a Bitch
Taký filler..no, ale no povedzte, nepotešili by ste sa aj vy? :D
Hard Work Pays Off.
Gerard POV

Pondelok; deň po víkende. A pravdepodobne mnou najviac nenávidený. Kladná stránka (alebo možno aj záporná), na konkrétne tomto Pondelku, bola, že sme sa mali dozvedieť výsledký z písomky z matematika. Frank mi pár dní pre tým ochotne pomáhal sa učiť. A vo štvrtok pred testom si bol istý, že to viem dostatočne dobre. Naozaj teda dúfam že ho nesklamem. Strávili sme totiž nad tým veľa času a on sa strašne snažil. Hovoril mi že mu musím povedať o každom teste, aby mi rozvrhol učenie a celkovo mi s tým pomohol. Aké sladké.


Sedel som na hodine matematiky, a očakával ten moment, keď zistím či sa nám to úsilie vyplatilo. Od nervozity som vkuse musel nohami tlapkať po zemi až sa za mnou otáčalo pár otrávených hláv.

Pán Simmons, náš matematikár, sa začal prechádzať pomedzi lavice a rozdávať testy študentom.

Pozorne som sledoval ako podal papier Gwen Terrenceovej; ona bola jednoznačne najlepšia v tejto triede z matiky a bolo jednoduché povedať že ak ona mala určitú známku, tak ja ju budem mať horšiu, no to je tak každopádne, lebo ja som v tomto predmete najhorší.

Nervózne som si kusol do pery keď som ju videl posmutnieť nad tým jako sa zahľadela na výsledok. Papier zdvihla a ukázala ho spolusediacej Alexis. Zaostril som a uvidel že mala 72 percent.

Kurva…ak ona má len 72, pre mňa tu nie je žiadna nádej. Budem skutočne prekvapený ak nebudem mať menej ako za päť.

"Pán učiteľ, prosím vás, koľko bolo najviac bodov?" spýtala sa Gwen.

Pán Simmons rýchlo prešiel ku katedre a pozrel do svojho zápisníčku. Prešiel prstom po zozname a potom sa usmial.

"91 percent." odpovedal je rázne.

Gwenina sánka ovisla ako ochabnutá a zdala sa že jej úplne odpadne. Aj ja som bol prekvapený; pretože ako som hovoril, Gwen mala vždy najlepšie výsledky, jednoducho tak to bolo.

"A kto to je?" otravne sa vypytovala.

Bola taký typ osoby, ktorá nezniesla, ak bol ktokoľvek lepší ako ona pri hocijakom predmete. Minule sa s ním hádala asi pol vyučovacej hodiny, o tom že má jeden príklad správne, pretože nebol jasne zadaný (čo bol) a presviedčala ho o svojej pravde, ktorá pravdou nebola. Aj preto nebola príliš obľúbená, a nebudem klamať, nie že by bola múdra ale kvôli jej arogancii.

Učiteľ jej neodpovedal hneď a priamo, z čoho bola ohromená. Videl som to totiž v jej očiach. Bola zvyknutá aby veci šli hladko podľa jej prianí. Pán Simmons sa uškrnul so škodoradosťou v očiach jako pokračoval v rozdávaní, a ignoroval jej otázku. Písomky podal Alexis, Claude, Earlovi, Dianne, ….ozývali sa aj nadšené "Áno!" a tlesknutia.

A potom prišiel ku mne. Neviem či môj test dal naspodok naschvál, ale bolo to tak. Vzal som si to od neho a uchvátene zízal na číslo 91 v krúžku a pritom usmievavého smajlíka veďla.

"Dobrá práca, Gerard." potichu ma pochválil a odišiel.

"Gerard mal najviac bodov z vás." prehlásil. "Možno by si zaslúžil malý potlesk..."

Následne sa ozval pokus o potlesk, mňa to potešilo a zároveň zahambilo. No aj tak som stále hľadel na ten papier a nechápal. Niežeby preto lebo som mal viac ako som dúfal, ale bol som najlepší v triede a dostal som Jednotku !?! Tak to sa mi ešte nikdy nestalo; a nebodaj na matematike. FUCK YEAH! Frank sa strašne poteší.

"Ale…pán učiteľ..." Gwen závistlivo pozerala mojim smerom. "To určite nemôže byt pravda. Ja som mala iba 72 percent."

Učiteľ sa na nu chladne pozrel. On je asi jediný ktorý sa s ňou vie vysporiadať.

"Uisťujem vás, že všetko je tak ako má byť." povedal pokojne aj keď som vedel že ho Gwen štve.

"Dokonca som to dvakrát kontroloval a on má mať presne toľko bodov aj percent."

"Tak potom musel podvádzať!" Gwen zúfalo vykrikovala a vražedne na mňa hľadela.
Všetci sa za ňou otočili a sledovali ten cirkus. Ja som sa jej ani trochu nebál.

"Ak si správne pamätáte, slečna Terrenceová, " začal, "Skontroloval som všetkým ruky , nikde som nenašiel žiadne ťaháky a pri teste som sa prechádzal po triede. Nikto od nikoho neopisoval a nikto nemal ani ťaháky na papieri. Pán Way dostal tú známku kvôli usilovnej práci. Teraz by ste sa mohli prestať chovať jako rozmaznané dieťa, a dávať pozor."

Gwen si sadla, neschopná ďalej papuľovať, a spolužiaci si šomrali o tomto výstupe.

Hodina pokračovala ako obyčajne, len Gwen si celý čas potichu mrmlala, nadávala a frfľala nad tým čo si myslela že bola nespravodlivosť. Podľa mňa to ani nebolo o známke, len fakt, že niekto bol lepší ako ona. Cítil som sa hrdo, že ten niekto som bol ja.

Pán Simmons písal na tabuľu poznámky, vysvetľujúc nám ďalšiu látku. Potom nám nakázal robiť cvičenia z knihy a ak by sme nechápali mali sme spýtať. Naštastie že to teraz všetko chápem. Frank mi tiež pomohol s inými vecami aby som vedel o čo ide aj ďalej. Skontroloval som si odpovede na konci učebnice, a s radosťou zistil že väčšina ich bola správne.
Na konci hodiny, všetci odišli a zostali sme tam len ja učiteľ. Zbalil som si veci a šiel k dverám, ale on na mňa zavolal. Otočil som sa k nemu, a prívetivo sa usmieval; na taký pohľad som od učiteľov nebol zvyknutý.

"Gerard, neviem čo ťa inšpirovalo aby si sa konečne začal učiť…ale bude super ak to tak zostane" Povedal mi. "Je naozaj škoda že si sa nesnažil od začiatku. Vždy som vedel že ty nie si hlúpy. Len sa musíš snažiť."

Usmial som sa nad tým; ešte nikto ma z učiteľov nechválil okrem výtvarnej. Tá sa len rozplývala nad každou mojou čarbanicou ktorú som vytvoril a nahovárali mi že som nadmieru obdarovaný talentom.

"Ďakujem. Zaujímalo ma…ak si udržím dobré známky až do konca roka, prejdem?"

Skusol som si peru a upieral na neho oči.

"Ak si udržíš dobré známky, tak áno ."

"Sakra…teda, áno!…tak sa mi uľavilo." Vydýchol som si. "Dobre, tak teda dovidenia."

"Ahoj a uč sa ďalej." ešte za mnou zavolal.

Šťastne a sebapovzbujúco som si povzdychol a šiel som ku svojej skrinke. Nasledujúca hodina už začala, ale bolo mi to ukradnuté; ja som sa vznášal v sfére, kde som si hovoril aký som štrašne inteligentný. No všetko to bola hlavne zásluha mojho study-buddy (XD) priateľa Franka. Teraz mi bol ako dúšok čerstvého vzduchu pod hladinou. Viem že nerozumel polovici tých vecí čo mi vtĺkal do hlavy, pretože pochopiteľne sa to ešte neučili, ale vzbudil vo mne motiváciu, a snažil sa až sa mi ten matematický chaos v hlave neusporiadal.

Etše raz som sa na to musel pozrieť. Červené pero sa na mňa usmievalo z bieleho papiera a ja som sa spokojne pousmial späť. Aspoň že tak.

Áno, Frank sa definitívne veľmi poteší. Aj z odmeny...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 neboj se neboj se | Web | 4. prosince 2008 v 18:24 | Reagovat

http://straseni.kompletne.cz/baf.php?page=straseni&kolo=6&od=113

vyzkoušej tuto super hru a zabav se:):) JEDINEČNÁ ŠANCE PRO TEBE:)

2 kačka kačka | 4. prosince 2008 v 18:27 | Reagovat

Ta ooslední věta XD ¨chci další

3 enys enys | Web | 4. prosince 2008 v 22:39 | Reagovat

Aaaaaaaaaa!!Drsně ..... Gee je prostě borec,co víc na to říct :-D ale myslím,že ta Gwen bude mít něco za lubem.....takovy holky se nedají jen tak :-D :-D

4 kisss kisss | Web | 5. prosince 2008 v 1:05 | Reagovat

Jujka ... Jak já se tesim na odmenu, kterou da Gerard Frankiemu za to, ze mu to vtloukl do hlavy ... Awwww xD

5 pájina pájina | Web | 5. prosince 2008 v 13:35 | Reagovat

gerardovou momentální znalost matiky bych taky potřebovala:D

odmněna?:D áááá

6 DareDareDevil DareDareDevil | 5. prosince 2008 v 20:06 | Reagovat

wow...:-D takže oni se opravdu učili!:-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama