To change you back 6

28. září 2008 v 19:04 | to samé belasé mača... |  tcyb
Je to také zvláštne písať to po takej dlhej dobe...nn...ešte s ,writer´s block´...CMNTS ?
Prebudil som sa do pološera a a zostal nehybne ležať na posteli. V tomto moteli bývam už poriadne dva týždne a nemám si načo sťažovať. Pomedzitým ako som chodieval sledovať dôvod prečo som tu, som si našiel prácu v bare. Nemyslite si že tam zase robím nejakú podradnú prácu, len barmana, to by som si sebe nedovolil. A prachy sa mi v tomto životnom štýle (zvláštne to tak nazvať) celkom pekne hromadia. Z práce bude výplata celkom slušná, na jedlo výdavky nejdú a hlavne moje obete nenechávam len tak. Je to hnusné že ich okrádam, ale no čo, som vynaliezavý a nazvem to biznis.

A každý večer, keď chcem chodím k jeho domu. Buď ho pozorujem spoza plotu, a hľadím mu do okna, alebo keď si spolu niekam vyjdú. Či na nákup, alebo len tak do mesta. Vždy velice nenápadne a mne to proste stačí ku šťastiu. Pozorovať ho s ňou mi síce trhá srdce, ale je šťastný, nie? No naposledy som začal pochybovať. Hádali sa kvôli nejakej maličkosti a ona potom odišla niekam preč. Gerard sa prechádzal sám po parku, zlikvidoval takmer celú krabičku cigariet a nakoniec sa zavrel u seba. Síce mu to neželám, ale úprimne ma to teší. Dáva mi to znova nádej, čo som cítil predtým dávno.
Ale predsa ma niečo hrýzlo, za celý ten čas som sa neodvážil k nemu prehovoriť, upútať na seba pozornosť, a tam si pestujem odvahu. Cítim sa ako malý chlapec ktorý sa hambí ísť si kúpiť niečo do obchodu. Aj keď v mojom prípade skor dievča...Naozaj neviem kedy sa mu budem môcť pozrieť z očí do očí. Hovoril som si že mám veľa času ale svoju trpezlivosť si sám ničím. Správam sa ako idiot.
Zasmial som sa nad tým aká je to len pravda a šiel sa postarať o osobnú hygienu do kúpeľne. Bude to znieť nechutne, ale hej niektorí ľudia žartovali, že by chceli mať schopnosť nechodiť na záchod. Možno by mi mali závidieť... Zvraštil som obočie nad mojimi...fekálnymi myšlienkami a šiel si očesať strapaté vlasy.
~
Potichu som sa blížil k jeho domu, a až som sa zľakol keď sa otvorili dvere a obidvaja vyšli na dvorček a smerom ku bráne. Zastavil som sa a počkal, aby som mohol ísť za nimi, nie pred nimi. Lyn bola veľmi pekne oblečená a nepochybne, pekne upravená ale prečo ste sa nedržali za ruky ako vždy? Nebodaj ste sa zase na niečom nezhodli? Len tak ďalej. Aký som ja škodoradostný až sa hnevám že mám dôvod byť.
Nešli ste našťastie autom, pretože váš cieľ cesty bol pravdepodobne blízko. To vás potom nemusím stopovať, alebo len teba keď sa stretávaš s kapelou. Zašli ste do najbližšej kaviarne kde servírujú aj jedlo a usadili ste sa. Šiel som si tam sadnúť aj ja, jeden stôl vedľa, a pokiaľ vy ste si s Lynou objednali kompletné menu ja len kávu ktorú som sa tváril že pijem. Za ten čas čo to tak robievam som došiel k záveru že tvoja žena asi dobre nevarí. Ja viem variť. U mňa by si nehladoval. Začal som sa chichotať a naďalej sa hral s kávou, už mi samota lezie na mozog, začínam sa s tebou rozprávať...monológom...heh.
Ty si sa otočil sme rom ku mne a ja som sa na teba letmo pozrel a znova sa tváril že káva mi ešte nevychladla, aj keď sa skôr už na na pohári robila srieň než sa z nej parilo...Možno si myslíš že som len fanúšik ktorý sa náhodne dostal na to isté miesto kde jeho idol. Tak podobne, len schválne.
Počúval som váš strmý rozhovor o rôznych veciach, a potom Lyn zrazu spomenula že by mala ísť na tour na niekoľko mesiacov. Len si kývol hlavou akoby ťa to netrápilo.
,,Hej, pôjdem preč. Teba to vôbec nezaujíma?" začínala do teba rýpať.
,,Ale zaujíma. Bude mi smutno." Odpovedal si jej vecným tónom akoby hovorila, že ide na nákup a ja som videl ako si bez zvuku povedal ,možno´.
,,Prečo si mrmleš popod nos? Prosím ťa Gerard, niekedy mám pocit že ti už na mne nezáleží!"
Zvyšovala hlas a už som to nevnímal len ja.
,,Buď ticho." Zasyčal si podráždene.
,,Prosím?"
,,To naschvál začínaš tu v reštaurácií?" Žeby to už bolo bežné?
Lyn sa zatvárila úplne šokovane a skoro jej vychádzala para z uší.
,,Idem za Kytty."
No aby neurobila cirkus, decentne vstala a vyšla von. Tváril si sa naozaj prekvapene, spôsobom ,to bolo akože čo´. Zamrkal si a keď si sa vracal pohľadom späť ku nedojedenému jedlu pozrel si aj na mňa. Opätoval som ti chápavý pohľad.
Potichu si dojedol a po zaplatení sa pobral von.
Nevedel som či mám zostať alebo ísť za tebou, ale moje šikovné nohy to vyriešili sami. Prehraboaval si sa vo vačkoch akoby si niečo hľadal, a keď som zbadal cigarety v tvojej ruke došlo mi čo. Mám sa dnes odvážiť? Skusol som si pery a nahmatal vo vačku zapaľovač. Pobehol som za tebou a vzrušený z toho čo robím som sa ti prihovoril.
,,Hej počkaj. Nepotrebuješ toto?" Otočil si sa na mňa keď som ťa nervózne oslovil. Prezrel si si ma, asi si uvedomil že to som ja kto sedel vedľa vás, a potom tvoj pohľad skĺzol ku mojej dlani. Smutne si sa usmial.
,,Ach, to je milé. Ďakujem." Pripálil si si a ja som bol nadšený z nášho mini rozhovoru.
,,T-to bola tvoja priateľka?" Hral som sa na nevediaceho, akoby som ťa nepoznal, pretože čo ak by si si myslel že sa snažím len o podpis? Radšej sa budem tváriť že ťa nepoznám...tak dobre.
,,Nie, žena a, a niekedy...." povzdych ,,neviem či to tak má byť." Súcitne som zamrkal a usmial sa. A v duchu som sa uškrnul.
,,To ma mrzí, že ste sa pohádali."
,,No..hmmm. Aspoň niečo. Díky."
,,To nič, poznáme.." Chcel som ešte niečo povedať ale rozmyslel som si to. Šli sme smerom ku tvojmu domu, kde budeš dnes večer sám.
,,Vieš ja idem tadiaľto." Ukázal som smerom do ulice napravo a zastali sme. Ovšem že tadiaľ nechodievam, ale ale. Vyzeral si že ti je to trochu trápne, aj tak tento rozhovor bol...silený, ale na začiatok som spokojný.
,,No fajn, som rád že som ťa spoznal...?" Keby si to nepovedal tak milo aj by som si myslel že si vymýšľaš! Určite by som sa červenal...
,,Frank," Kývol si a predstavil sa. Och ja viem oveľa viac než tvoje meno.
,,Gerard." Viem, viem, všetko viem...
,,Okej tak aby som už išiel, maj sa pekne..." Ako strašne mi to pripomínalo nejaké tuctové filmy, ale to bolo na tom pekné.
,,Ahoj." Len taký obyčajný rozhovor keď sa niekto niekoho pýta na čas. Ale postarám sa aby sme sa ešte stretli. A dúfam že si na mňa spomenieš keď budeš používať môj zapalovač. :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Anett Anett | Web | 28. září 2008 v 20:26 | Reagovat

Páni tak zatím se to nejevý nijak strašně. Dokonce se mi to líbí. Jen sem nějak nepochopila jestli tady ti upíři smí na slunce?

2 Dee Dee | E-mail | 28. září 2008 v 20:47 | Reagovat

nie, zatial? Uvažovala som či áno či nie......uvidíme...

3 DareDareDevil DareDareDevil | 29. září 2008 v 11:03 | Reagovat

Dobře on - jako frank....:-D lyn odjede na turné a frank bude chodit znásilnovat geeho:-D to asi ne...ale určo se  musí něco stát:-D

4 pájina pájina | Web | 29. září 2008 v 15:53 | Reagovat

souhlasim s DareDareDevil:D když geemu odjede ženkuška tak by toho měl frank využít:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama