To change you back 5

27. září 2008 v 22:03 | Sama výsosť Denisa |  tcyb
Prečo to nekomentujete? :´(
Osem mesiacov je veľa, že. A keine halucinácie, stalo sa že to tu proste je...
A nechce sa mi opravovať gramatika, ja nemám disgrafiu,....ale môžem sa vyhovoriť na parkinsona? Alebo na dotrhané šľachy na prstoch a následnú zlú koordináciu? mne je to fuk...
Keď hodiny konečne ukázali pol druhej v noci, vydal som sa von na nádražie. Na koľaji už stál vlak tak som nečakala a nastúpil som dnu so svojou jedinou taškou.
Našiel som si prázdne kupé, najlepšie niekde kde sa nesvietilo a schúlil som sa na najkrajnešej sedačke v rohu pri okne.
Pustil som mp3, hudbu počúval celú cestu a pritom som hľadel na nádherne svietiaci mesiac vonku. Dokonca mal okolo seba takú zvláštnu farebnú žiaru. Teraz sa všetko do bodky zmení, niečo k horšiemu, niečo k lepšiemu? Teda neviem.

New York nie je od Jersey ďaleko, takže vlak začal za necelú hodinu brzdiť a ja som sa skoro zvalil na zem. Ešte raz som sa pozrel na ovetlené mesto. To bude jedna z nevýhod, pretože tu bude tažšie nájsť tmavé opustené miesto kde by som sa mohol schovať. Ľudia už začali vchádzať do uličky, ale ja som počkal a vlak opustil ako jeden z posledných.
Na stanici som si radšej na hlavu nasadil kapucu, aby náhodou niekto z tých ľúdi na mňa nehádzal znepokojié pohľady, pretože tie ma často dokázali rozčúliť. Keby som práve nemal náladu akú som mal, aj by som si mesto obzrel a čudoval sa prečo je také zaľudnené v takú hodinu. Konečne som sa dostal z tej vysvietenej budovy von. Nikdy nepočuli o svetelnom smogu? (to čo je za dríst? alebo som chlastala?)
Zostáva mi len nájsť si ubytovanie blízko jeho domu. Áno Gerardvho domu. Pravdaže viem kde býva, ako správny fanúšik, obdivovateľ a niekedy by som povedal aj fantik. No aj tak to netreba dlho zisťovať, zôzne informácie si k vám časom nájdu cetu samy.
Vykračoval som si nočným mestom, smerom kde som si myslel že by sa to mohlo nachádzať. Ešte som si matne spomínal kde su ktoré ulice. Nehovoril som že som tu v detstve býval? Až po rozvode rodičov sme sa presťahovali do NJ, takže akú takú orientáciu mám. Cesta mi zabrala niečo málo cez hodinu, šiel som totiž pešo ale únavu som nejako zvlášť nepociťoval. Vysoké mrakodrapy a paneláky sa pomaly menily na čoraz nižšie, no boli stále viac luxusnejšie. Veľmi pekná vilová štvrť.
Tak tu by to malo byť. Zastal som pred veľkým domom s tehlovým obložením a čiernou strechou, pred ním však bol nízky upravený živý plotík a pokosená tráva. Typujem že v zadu na záhrade majú bazén a čo ja viem ešte čo. Celé to malo taký...podtón gotického štýlu. On by snad ani inde bývať nemohol. Pobavene som sa uškrnul a pre istotu som ešte raz skontroloval odresu či sedí. Geniálne, podľa všetkého teraz stojím pred domom Gerarda Waya a nanešťastie aj Lyndsey, ..nechcem to vyslovovať. Na začiatok si nechcem kaziť ilúzie. Ale príde mi to aj vtipné, koľko ľúdí by tu chcelo byť tiež, ale nemôžu, lebo majú svoj život. Ja ho tu nemám po oboch významoch slova.
Ale dnes nie, času je ešte dosť, až priveľa. Nemá zmysel sa niekam ponáhľať. Pohladil som kľučku na bránke a vydal sa smerom k obstojnému ubytovaniu. Nekráčal som dlho a uvidel malý penzión a farebným nápisom na streche. Že vraj polonočný kvet, trt to už ja som väščí polnočný kvet. Fakt. myslím že by som od teraz mal šetriť veci na dôležitejšie veci ako je internetová kavieraň a veci čo už nebudem potrebovať.
Pri recepcii stála, och ospalo sedela nejaká blondýna a keď ma uvidela, tažko si vzdychla.
,,Dobrý deň. Večer. Želáte si?" Oceňujem jej pokus byť milou, tak aj ja som sa usmial.
,,Áno jednu izbu na prízemí. Ztiaľ na jednu noc." Pomaličky niečo začala ťukať do stroja.
,,Meno?"
,,Iero Frank." podľa mňa nemá cenu si vymýšľať falošné priezvisko, pretože nie každý žijúci Frank Iero utiekol z márnice a mám len pravé doklady. Ani na mňa okom nemrkal, no našťastie. Zobral som si od nej kľúčik a šiel hľadať izbu číslo 6. Nebol to žiaden luxus ale aspoň to malo žalúzie a menší balkónik. Chcel som ľahnúť na posteľ, lenže znovu ma zmohol hlad, a spať predsa plánujem cez deň.
Vyšiel som teda na balkón a z tadiaľ vyskočil von.
Vybral som sa niekde so nejakej štvrte kde som predpokladal, že sa tam budú poflakovať zlodeji alebo bezdomovci či hocičo živé. Ako som tak kráčal už medzi panelákmi, začul som ženský krik. Priblížil som sa a zahol raz roh, kde sa mi nyskytol pohľad na otrhané chlapíka, ktorý sa pravdepodobne pokúšal znásilniť mladé dievča. Pomaličky som sa k nim priblížil, lenže ten chlap si ma všimol a začal zdrhať.
Rozutekal som za ním a za moment som ho už držal zak košeľu pritisol ho o múr. takýto grázlovia by tu nemali oxidovať, a iste nikomu nebud chýbať, keď ho zlikvidujem.
,,Tak tebe sa zachcelo niekomu ubližovať?" Frajersky som sa ho spýtal akoby ja som sa snažil urobiť niečo lepšie. Pravdaže ma nezaujímala, ale chcel som mu nahnať strach. Len zakvílil od strachu. Jeho odvaha sa kamsi podela.
,,To bola chyba." Povedal som a doširoka sa usmial, čím som odhalil odpoveďe, čo sa chystám urobiť. Neveriacky vytreštil oči a triasol sa o to viac.
,,Meno?" Ticho.
,,Tak povedz mi tvoje skurvené meno!" Zakričal som mu do tváre, ale nejako blízko som pri ňom nebol. Jeho tupé mlčanie ma rozčulovalo.
,,Mat-t-t-úš." Zpišťal slabým hláskom a s prízvukom a ja som si ho premeriaval.
Mal otrhanú rifľovú bundu a nejaké lacné nohavice. Normálne mal hore na hlave plešinu a pritom by som mu netypoval viac ako dvadsať päť rokov. Páchol za cigaretami a špinou. A až terat mi došlo, že je absolútne nechutný. Čo ak by som sa z jeho krvi otrávil? Môže mať aj aids, čokoľvek...Predsalen sa nebudem znižovať k tomu aby som si ,,pochutnal" na tomto. Znechutene som sa ho pustil, a pokrčil som nosom.
,,Radšej vypadni a nemysli si že som ťa ušetril v tvoj prospech. Určite sa dočkách horšej smrti." Nasadil hlúpy výraz a hneď zmizol preč ako mu roztrasené nohy stačili.
Ale mňa stále trápil hlad. Vrátil som sa späť do tej uličky. To dievča tam stále sedelo na zemi a potichu vzlykalo. Kľakol som si k nej a s hraným súcitom sa spýtal.
,,Si v poriadku?" Zdvihla ku mne hlavu a v očiach sa jej mihol záblesk strachu keď uvidela kto, prešnejšie čo k nej prehovorilo.
***
Ležal som na hegajúcej posteli a sledoval nudné správy. Zalúžie boli zatiahnuté, a ešte som tam pre istotu pripevnil erárne uteráky aby sem neprenikol ani jeden lúč slnka. Zrazu ma ael zaujala jedna časť správ.
,,Dnes ráno bola v skorých ranných hodinách nájdená mŕtvola mladého muža. Podľa všetkého to bol nelegálny prisťahovalec z Európy Matúš K. Príčinu smrti určili ako otravu alkoholom." Ha, no to ma teda riadne pobavilo.
Vonku už začalo svitať a ja som sa zahrabal do perín.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Anett Anett | Web | 28. září 2008 v 18:42 | Reagovat

Se nějak ale bojím, to číst když těch osm měsíců je fakt dost.... Ale skusím to, ale musíš přidávat!!! Tak já jdu číst pak hodim koment s dojmy

2 DareDareDevil DareDareDevil | 29. září 2008 v 10:58 | Reagovat

wow...nejdřív jsem netušila o co go:-D tak tedko už vim,a doufám,že budeš často přidávat pokráčka:-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama