Chapter 29 # 2

30. dubna 2008 v 17:12 | SP → Deebil |  He's a Bitch
Bála som sa že ma zabijete v spánku...tak vám to sem dávam...:D
Odviezli sme sa ku malej kaviarničke a tam sme si našli sedadlá v najodľahlejšom rohu. V aute sme sa dohodli že si kapuce na hlavu radšej nedáme, aby si zamestnanci nemysleli že im to tam ideme vykradnúť alebo čo, tak sme si teda šli sadnúť tam kde je najmenšia pravdepodobnosť žeby nás uvidel niekto, kto by nás mohol uvidieť a následne na nás všetko nabonzovať. Snažil som sa uvolniť keď som sa oprel o pohodlné sedadlo, ale aj tak som bol vynervovaný že spácham niečo trápne. Gerard sa na mňa usmial ponad stôl a mne trochu odľahlo, ale aj tak som stále cítil ako ma ťažia vnútornosti.


Prišla k nám čašníčka a podala nám dve menu. Poďakovali sme a vrátila sa späť odkiaľ prišla. Gerard otvoril jeho menu, prešiel ho pohľadom a pozrel na mňa, s malým úsmevom na perách.

"Čo by si si dal?" milo sa ma spýtal.

"Um...." Napadlo ma že by som si fakt mohol pozrieť čo tu majú a otvoril som aj ja svoje menu; len sa mi to zdalo alebo bolo všetko nejako podoztivo drahé? "No..teraz neviem. Nemám pri sebe príliš veľa."

"Hej, ja platím," odpovedal mi a slabo sa zasmial. "Ja som ťa predsa pozval."

"Oh." Musle som sa červenať. "Nemusíš to robiť, Gerard."

"Ale ja chcem...a môžeš si objednať čokolvek na čo máš chuť."

Placho som sa usmial a znova som pozrel do menu. Viem že som to hovoril predtým, ale poviem to znova…Gerard je taký gentleman. Bert musel byť neskutočný dement že ho nechal.

Vrátil som sa späť ku vyberaniu jedla. Gerard povedal že si môžem dať čo ma napadne, ale ja nebudem malý hajzlík a neobjednám si to najdrahšie jedlo len preto, že môžem. Vyberiem si niečo na čom mám skutočne chuť a nebudem pozerať na ceny. Moja nervozita mi nejako potláčala môj apetít, takže som sa rozhodol pre nejaký šalát. Keď som si už vybral Záhradný šalát, moje oči preskočili ku nápojom a to vyhral čokoládový šejk. Rozhodne som momentálne nepotreboval žiaden kofeín.

"No myslím...dám si čokoládový šejk a záhradný šalát." (hovorí sa tomu záhradný šalát? Akože to bolo garden salat..ahem..no ništ)

"To je naozaj všetko?"

"Yep."

Obidvaja sme odložili naše menu a položili ich na kraj stola aby sme čašníčke dali na javo že sme si už vybrali. Chvíľu bolo medzi nami ticho pri čom som sa trochu poobzeral po kaviarni, ostatní sa medzi sebou zhovárali a vychutnávali si ich kávy a sendviče. O moment neskôr, k nám prišla jedna z čašníčok a držala malý zápisníček.

"Čo pre vás môžem objednať?" spýtala sa nás a sladko sa usmiala.

Gerard sa ujal slova.

"Poprosil by som jeden čokoládový šejk (alebo žeby koktejl?)a jeden vanilkový, záhradný šalát a vegetariánsky burger."

Čašníčka si zapísala našu objednávku a ja som sa na Gerarda zmätene pozrel keď odišla. Usmial sa na mňa a musel spozorovať môj spýtavý pohľad.

"Vždy som chcel nejaký ochutnať," a zavrtel sa na stoličke. "My všežravci to máme lepšie. Môžeme jesť aj zeleninu aj mäso…a vy len zeleninu." (To nebolo trápne?) (Bolo...ja by som som asi zdochla bez mäsa..niežeby som ho nejak špeciálne zbožňovala, ale kvôli mäsu sme sa z opíc vyvinuli na ľudí...takže!)

"Keď rád ješ veci ktoré predtým mali dušu…tak budiž," Odpovedal som mu ale na perách sa mi pohrával úsmev.

Uškrnul sa a potom sme ešte spolu kecali. Gerard mi napríklad rozprával akoby chcel kresliť komixy keď odíde zo školy. Musel som sa usmiať keď som si spomenul na ten obrázok v jeho skicáku. Nijak ma tá podstata obrázku nenahnevala; Gerard to nakreslil ešte keď ma mal chuť zabiť a aj tak to bolo profiš nakreslené.

Na oplátku som mu povedal že hrám na gytare a raz by som chcel byť v skupine. Ešte sme chvíľu žvanili o hudbe, predtým ako nám prišlo jedlo a poďakovali sme čašníčke. Gerard sa na mňa usmial a vyzliekol si mikinu, a potom si ju pekne uložil vedľa seba. (:D) Moje oči samovoľne skúmali jeho perfektné bledé ruky a svaly pod pokožkou. (niežeby bol Gee kulturista ale tiež nemal blog o PRO-ANA...:D) Chcel som mať jeho ruky okolo mňa; vždy som sa cítil tak príjemne a v bezpečí.

Gerard si všimol ako ho pozorujem a uškrnul sa, prečo som sa musel pozrieť preč a sčervenať. Keď som bol znova schopný sa na neho pozrieť, kludne sa na mňa pozrel, dávajúc mi najavo že to je v poriadku. Usmial som sa a ďalej ho pozoroval sko zvihol svoj hamburger a odkusol si veľký kus. Chvíľu potichu prežúval. (Brrrr..veľká parbubická...) Začal som sa chichotať nad jeho sústredeným výrazom.

'Dobrý?' škeriac som sa spýtal.

"No..nie je mi z toho nagrcanie, takže to je v pohode," odpovedal mi. "Ale…stále si mylsím že jedlo ktoré malo dušu chutí lepšie."

Odkusol si ďalší kúsok a ja som zapichol vidličku do svojho šalátu. Vybral som si malú rajčinku a dal si ju do úst rozžuval ju. Keď už som ju dokonzumoval, tak som sa pozrel na Gerarda a videl že sa mu nejako podarilo rozmazať si majonézu po celých ústach. (*Napína ju* ja neznášam samotnú majonézu...bueee)

"Gee...." vzdychol som si a prevrátil som očami.

Nahol som sa cez stolík a utrel som mu to servítkou. Začervenal sa ja som sa chichotal, a prehrabol som mu vlasy voľnou rukou. Atmosféra medzi nami sa už pomaly začala uvoľňovať. Ja už som sa necítil taký vynervovaný ako predtým. Lenže keď som chcel dať naspäť ruku omylom som strčil do jeho koktejlu. Ozval sa náraz skla o stôl, a všetko sa to rozlialo po jeho Iron Maidenovom tričku. Nedalo sa inak; začal som plakať. Niežeby som rumázgal ako malé decko, ale predsa len sa mi na tvári zjavilo pár sĺz aj keď som sa ich snažil zadržať. Vedel som že niečo takéto sa muselo stať, že sa mi podarí niečo podobne sprosté. Teraz som všetko zbabral a pravdepodobne ma už Gerard nikam nezavolá. Gerard nepovedal nič, len si v tichosti čistil tričko servítkami zo stola a na tvári mal nečitateľný výraz, neviem či bol nahnevaný alebo nie. Ale keď zdvihol pohľad, a videl ma plakať vyzeral byť ustarostený.

"Frankie, čo je?"

"Vedel som že urobím nejakú sprostosť," povedal som so slzami v očiach. "Vedel som že to pokazím."

"Frankie...."

Gerard vstal s prešiel na druhú stranu, sadol si ku mne a pevne ma objal.

"Nič si nepokazil....bola to len malá nehoda."

"Ale zašpinil som ti tričko."

"Neboj mám tony Iron Miadenovým tričiek...." Vzdychol si a pohladil ma po vlasoch. "Frank, pozri sa na mňa."

Odmietal som sa na neho pozriať, len som hľadel na svoje kolená. Cítil som sa tak hlúpo.

"Pozri sa na mňa, prosím Frankie."

Pozrel som sa teda, a on mi palcom utrel slzy z líc.

"Mne to vôbec nevadí," povedal mi potichu. "Mám ťa rád...a určite budem s tebou ešte chcieť ísť na rande."

"N-naozaj?"

"Jasné."

Pobozkal ma na líce a znova okolo mňa obmotal ruka. Potiahol som a oprel sa o neho. Gerard bol na mňa strašne milý; ani si to nezaslúžim. Zdvihol môj koktejl a slamku mi priložil k ústam. Tak som teda zvyšok vypil. Ja tomu proste neverím. Zničil som mu celé tričko a on stále chce ísť so mnou na rande. (pako ten Franta...:D

"Nie je žiaden dôvod byť nervózny," pošepkal mi. "Myslíš že ja som nebol? Myslel som si že sa so mnou budeš nudiť...ale potom som si spomenul že si hovoril že sa ti páčim. A keď sa ti niekto páči tak mu toleruješ jeho chyby, nie?"

Kývol som, a znova som potiahol, usmievajúc sa.

"Takže všetko okej?" neisto som sa spýtal.

"No..ani nie," povedal mi. "To mám za to ako som na teba hodil to pivo."

Zasmial som sa a bolo mi lepšie. Každému sa stane sem-tam nejaká nehoda, pripomenul som si. A každý robí omyly.

Yeah, ty.. nepríjemný hlas v mojej hlave zasiahol. Ty si omyl.

Potlačil som ten hlas. Čoskoro som prišiel k záveru že nie ja, ale môj otec je omyl. Moji prarodičia urobili chybu že ho mali. Ja tu mám byť. Byť s Gerardom ma prinútilo si uvedomiť, že hrať sa na kurvu a ubližovať ostatným nedávam svojmu otcovi veľa dôvodov aby na mňa bol hrdý. Všetko čo môžem urobiť je opatrne zachádzať s tým čo mám. A teraz mám naozaj niečo vzácne a to je Gerard.
To by continued, ´cause im lazy as shit...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ksss ksss | Web | 30. dubna 2008 v 18:12 | Reagovat

No to je doooooooooost,že si dala pokračováni :-D .... Už sem přemyšlela,kde bydliš,že bych přišla na návštěvu .... A ... Zbytek si domysliš co bych ti asik udělala co? :-D ;-)

2 enys enys | Web | 30. dubna 2008 v 18:56 | Reagovat

Přesně tak .... už sem myslela,zhe se to tady neobjeví :-D .... na to,zhe se tam toho moc nedělo a tenhle díl byl takovej ... no nic ;-) ... tak mi málem ukápla slza,nad tím že se Frankie rozplakal a Gee se k němu choval tak krááásně :-( ... a samo že ti sem napííšu POKRÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁČKO :-D

3 Anett Anett | Web | 30. dubna 2008 v 19:10 | Reagovat

NO konečně!!!! Ale úžo!!! Bože bože chci další!!!

4 Anique Anique | Web | 30. dubna 2008 v 21:39 | Reagovat

no konečně!ale tak stálo to za to:) sladké:)

5 Miša Miša | Web | 1. května 2008 v 0:10 | Reagovat

jááááááá som sa asi práve rozpustila slečna XD to sa nerobí XD to je...to je...awwwww!

6 Soanna Soanna | Web | 2. května 2008 v 12:06 | Reagovat

Bez urážky ale  Frank je  magor,  v tomhle díle teda přinejmenším, ale dobrý, takže rychle překládej...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama