Titanic 2

23. března 2008 v 15:18 | Dee |  Titanic
prosím komentár..aspoň minimum..:)

Frank´s POV
Jeden z námorníkov a kapitán ku mne inheď pribehli a pomohli mi na nohy. Bolo mi nazvracanie z tých ich papŕč, dokonca by som radšej prijal keby mi prišla pomôcť Jamia. Kedže tvrdí že ma miluje, ja by som prišiel pomôcť človekovi koho milujem...lenže viete to jej sádlo robí svoje, ledva sa hýbe. Gerarda jeden týpek surovo chytil za rameno a trhol ním že by som sa nečudoval keby mu vykĺbil ruku. Gerard sykol, a mračil sa na nich. Tak on ma zachráni a oni s ním takto jednajú? No pche. ,,Čo si to dovoľujete?" Skríkol na neho kapitán a tváril sa pritom akoby sa ma Gerard práve pokúšal znásilniť. A myslím že si to nemyslel iba on, ale všetci. Z nejakej riti pribehli dvaja policajti a začali Gerardovi nasadzovať putá. ,,Frankie zlatíčko, nič ten tento chuligán neurobil?" Jamia sa ku mne priblížila a predstierala že ju to trápi. Musím im to vysvetliť. ,,Všetci sa mýlite, tento maldý muž nie je žiaden násilník! Práve naopak, zachránil mi život." Dostal som zo seba a dúfal že to neznelo príliš divne, ale asi hej pretože ostatní sa tvárili akoby za mnou videla vynorovať sa z mora trojhlavú ružovú Godzillu, ale Gerard sa na mňa vďačne pozrel. Ja som odvrátil pohľad, a prisámbohu že som sa musel začervenať. Čo to so mnou je? ,,Totiž, nakláňal som sa z lode aby som si prezrel tir....akosa to povie? Vrtule...pošmykla sa mi noha, a nebyť jeho...". ,,No keď hovoríte pán Iero, mali by sme sa pánovi...?" ozval sa kapitán. ,,Way..Gerard Way.." doplnil ho Gerard. ,,Mali by sme sa pánovi Wayovi odvďačiť.." pokračovala moja matka, ale viem že to zo seba súkala s obtiažou. Ako ju poznám, najradšej by mu naflusala do xichtu a dala ho zavrieť, za to že sa ma vôbec dotkol. ,,Jamia začala z vrecka vyťahovať 20 dolárovku a už ju chcela podať Gerardovi, ale prerušil som ju. ,,Tak takto si ceníš môj život?". Náš komorník Lovejoy súhlasne zamrnčal ,,Trebárs večerou? Čo poviete?" ou..dúfam že Gerarda neotrávia. Ten sa na mňa otázne pozrel a ja som nebadateľne kývol. ,,Príjmam."
Jamia na mňa hodila deku, ani neviem prečo, bolo mi teplo a aj tak ma to skoro znova odsotilo cez palubu. Ublížene som sa na ňu pozrel, ale zo slušnosti som ,,poďakoval". Za sebou som počul už len, podpichovačné rečičky kapitána, niečo ako: kedy ste si stihli vyzuť topánky, Way?: atď...
To by som sa mal na tú večeru nejako pripraviť..
Gerard´s POV
Takže večera so snobskými ľuďmi? Ale tak za záchranu ich synčeka to chápem. Posledný krát som sa za Frankom obzrel a potom mi už zmizol z dohľadu. Ten hipisácky kapitán do mňa chvílu rýpal, ale potom som mu uchmatl jednu cigu, poďakoval :) a zmizol do svojej kajuty za Jephou. Jephovi som všetko vyrozprával, a keďže on vedel o tom že mne sa páčia aj chlapi, neodpustil si rečičky typu; Aaa Gerard bude mať rušnú noc; ...ja ale pochybujem že ten Frank by bol jako ja. Fakt to nie. Ale prečo sa zachvel keď som sa ho dotkol? Prečo odvrátil pohľad? Možno...
Musím si zohnať niečo slušné na seba, predsa len oni..Ierovci sú iná vrstva. Skočím za starou Lyn..stará pani, mala bohatého manžela, ten dávno pradávno zomrel a ona zdelila slušný balík, teraz je tu na lodi, a my jako malé deti sme s Bertom (Ten odišiel niekde na juh s Quinnom) a Jephom za ňou chodili a ona nám rozprávala strašidelné vymyslené historky o nej, o nej a o nej. Ale poviem že to nebola až taká nuda. Vkuse nosila jeden a ten istý moľami prežratý kabát, niekedy to bolo až smiešne keď sa v lete parila na balkóne a fajčila trávu v kabáte..ale to nie je moja vec. Viem že svojho manžela milovala a som si istý že jeho veci si zobrala so sebou.
Nejakú tú chvíľku som sa premával na lodi a po pol hodinke sa mi podarilo ju zastihňúť ako hulí a sleduje delfínov. ,,Ahoj Lyn!" vtieravo som ju pozdravil. ,,Ahoj Gerarduško! Čo by si potreboval?" ,,Pozvali ma na večeru a potreboval by som niečo slušného na seba.." zamumlal som si pod nos, ale vedel som že mi vyhovie, s Jephou nás brala skoro ako synov. ,,Myslím že by sa niečo našlo..poď za mnou.." zaviedla ma do kajuty a vyhrabala z kufru staré ale zachovalé sako..vyriešené.
Poobedie nasledujúceho dňa:
Frank´s POV
Vyšiel som si na loď že sa trochu obhliadnem, ale zrazu sa tu odkiaľsi vzal Gerard.
Rozprávali sme sa, reč nestála. Dosatli sme sa až k tomu jako ja sa cítim uväznený v prostredí kde žijem, že sa cítim jako zviera v ZOO. Gerard mi rozprával o svojom živote, keď mal 15 zomreli mu rodičia, odvtedy cestoval po celom svete. Ale zrazu sa ma spýtal: ,,Miluješ svoju snúbenku?" ,,Čo je to za otázku?" trochu pohoršene som reagoval. Nie nemilujem, ale za to sa mi páčiš ty. ,,Normálna otázka." ,,Ale to si sa nemal pýtať!" ,,Prečo nie? Jednoduch povedz áno alebo nie.." ,,Ty si hrozný nevychovalnec! A čo to vlastne stále vláčiš zo sebou?" Vytrhol som mu z ruky, dosky /nie drevené/ a sadol som si na najbližšiu lavičku. Otvoril sa mi pohľad na kresby. Kresby rúk, a...nahých tiel. Bolo to perfektne nakreslené! ,,To nie je zlé.." ,,Vlastne je to úžasné" pokračoval som. Gerard sa začervenal a prisadol si ku mne. Začal mi vysvetľovať, že keď si potreboval zarobiť, sadol si na most a kreslil. Ukazoval mi a popisoval jednnotlivé kresby. Sem tam sa tu ukázal aj chlapec..ou ou ou. Takže je šanca? ,,Kreslíš nádherne Gerard .." pochválil som ho. ,,Vnímaš ľudí" dodal som ešte. ,,Vnímam teba.." pri tom som sa zachvel. ,,A?" ,,Neskočil by si."
Medzitým Kápoš a Mr. Hlavný:
,,Tak jako sa nám darí? Myslím že by sme mohli pridať a ísť na plnú paru. Predstavte si že by sme do NewYorku Dorazili už v Utorok v noci...to by sa dostalo na prvé stránky novín..." Kapitánov pomocník poslušne zatiahne za páčku, lebo tak navelil kapitán a jeho tlstá prdel.
Dinner:
Frank´s POV
Sedel som netrpezlivo za stolom a čakal kým Gerard príde. Moja matka a Jamia sa tvárili nanajvýš otrávene, ale ja som bol presný opak. Tešil som sa jako na prvom rande, no to neviem, lebo to sa mi v mojom živote nestalo. Býval som a stále som vlastne pod prísnym dozorom. No a ako logicky z toho vyplýva..hej ešte som to nerobil. Bože toto je od veci. V mysli som si riadne nafackoval za moje zvrátené myšlieky...myslieť na muža? Muž na muža? Bože. Ale ja nemôžem za to na čo myslím. Okej Frank, teraz sa na to vykašli.
Moja vnútorná hádka bola prerušená príchodom Gerarda a mne skoro zabehol čajový koláčik. To snád nie, ako na neho mám v duchu nemyslieť keď vyzerá tak ako vyzerá? Čierne vlasy mu vyseli popri tvári, mal na sebe čierne sako a jeho zelené oči sa na mňa zrazu upreli. Musel som sa zadívať do pohára vína predomnou, aby som to vydržal. Zase myslím, že to víno mi nemohlo konkurovať, cítil som totiž ako mi tvár zalieva horko. Fajn, páči sa mi chlap. A čo. Nemá zmyslel to popierať keď mi je jasné že to tak je. Pozrel som sa na matku a Jamiu keď si Gerard sadol za stôl a pri pohľade na ich výrazy som mal chuť ich utopiť v hajzli. Prečo sa tak tvária? Nevidia jeho krásu?, Žiarliť nemôžu. Matka pretože je moje matka a Jamia je retardovaná tým neschopné pocitu vyžadúceho vyššiu inteligenciu ako je žiarlivosť a aj preto že si myslím že nikoho by nenapadlo že Frankovi Ierovi by sa páčil chlap. Ale mne je to jasné. Oni neznesú prítomnsť chudobného človeka, nieto pri stole ale vôbec. Po kom to vlastne som?
Večera prebiehala normálne pretože Matka a Jamia to celkom dobre hrali a Gerard im aj tak nevenoval pozornosť. Skôr mne. Ja som sa choval jako krpatá pubertiačka, sem tam som sa usmial, vkuse červenal...Okrem nás štyroch tu boli aj moja teta, strýko, Jamiiny rodičia, Grófka neviemaká, Kapitán, Mr. Andrews a Mr. Izmay ,,vedúci" Titaniku.
Gerard bol prinútený nám porozprávať historku jako ma zachránil a pridal k tomu aj niečo o sebe. Ostatní narozdiel odo mňa nevyzerali príliš potešený jeho existenciou. Keď sme spráskali všetky chody, ticho som mu pošeptal: ,,Teraz bude nasledovať bradny vo fajčiarskom salóniku. Ja tam nemôžem lebo ešte nemám 21, ale teba tak možno pozvú". A ako na zavolanie, jeden z nich vstal a zahlásil či si páni nezájdu do salóniku na brandy.
,,Nepôjdete s nami pán Way?" ,,Nie ďakujem" Rozlúčil sa Gerard s osadenstvom stola a vstal aj on. Keď sme boli v dostatočnej vzdialenosti chytil som ho za ramenom. ,,Už ideš?" ,,Hej ..je čas veslovať s ostatními otrokmi." Natiahol ku mne ruku a ja som mu ňou potriasol, lenže cítil som akýsi paprierik. Venoval mi posledný úsmev a zmizol mi z dohľadu. Prečítal som si odkaz.: 9:00 v podpalubí :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Anique Anique | Web | 23. března 2008 v 21:39 | Reagovat

já ci dalšííí:)teprv druhej díl a já jsem do toho zažraná jak newimco...

2 Soanna Soanna | Web | 24. března 2008 v 10:42 | Reagovat

Taky chci další...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama