Titanic 1

16. března 2008 v 19:16 | Deenisa |  Titanic
Takže toto mala byť jednorázovka ale ako sa zvykne stávať bude to na viac častí, nič dlhé...akože fšak ja by som to nebola schopná napísať vkuse ani za boha. Mala to byť paródia, síce aj je ale obsahuje to len veľmi ľahký humor...tak čítajte prosím a nezdochnite nudou..:) A tie chyby čo tam určite sú si láskavo nevšímajte, mne sa to fajt nechce oné..a je to blbosť XD

Titanic

Frank´s POV
Prevaľoval som sa v posteli pod ťažkými páperovými perinami. Hoci bolo iba 6 ráno, vtáci vonku už čvirikali na plné pecky, až im to trhalo ich malé hnusné upišťané hrdielka. Izbu som mal už celkom prázdnu, teda okrem postele a dočmáranej steny. Asi by som sa mal predstaviť: Volám sa Frank Anthony Iero, mám 20 rokov a pochádzam z bohatej rodiny, a čo je hlavné, dnes je deň keď celá naša rodina nastupuje na loď do Ameriky. Počul som že je to obrovská loď, nová a tuším sa volá Titán...alebo Tifannyk, no mňa také hovadiny fakt netankujú. A ešte jedna vec. Kedykoľvek počujem slovo veľká, hnusná, tučná, retardovaná, obézna, smradľavá, slizká, opudzujúca, vybaví sa mi pred mojmi úbohými očami neforemný mrož, ktorí si ostatný dovoľujú nazývať mojou snúbenkou. Jamiu by som nikdy v živote nepožiadal o ruku z vlastnej vôle, bol som k tomu brutálne a surovo donútený! Však to poznáte. Musia sa udržovať dobré vzťahy medti snobskými rodinami... A práve ja musím byť tá obeť. Jediné čo som ešte vedel, bolo to, že tá jamiovitá lodisko odchádza tuším o desiatej. Na chvíľu som zaľahol, ale potom ma znovu niečo zobudilo. Tentokrát to bol matkin hysterický afektovaný vreskot. ,, Frankieee ponáhľaj sa, lebo to nestíííhame..." Bezmocne som vstal a šiel sa skrášľovať do kúpeľne, šo mi zabralo tak asi polhodinku. Keď som bol konečne spokojný so svojimi linkami a tieňmi, z čoho sa mimochodom matke zastavovala stolica, schmatol som svoj baťôžtek Adidas značka S//C z ktorého mi trčal veľký pozlátený gramofón a platne mojich obľúbených pouličných skupín. Posledný krát som sa obzrel po svojej izbe a zabuchol som za sebou dvere s vyrytým nápisom ,,Fuck You". Vyšiel som na dvor a videl som tam stáť zopár kočov a jedno auto...my si to totiž môžeme dovoliť. Aj tak som nechápal prečo toľko dopravných prostriedkov. Pravdepodobne na Jamiine plachtovité haraburdy. Nasadol som do kočiara, čo bol asi tak v strede zástupu a na moje nešťastie si tam už rozlievala sádlo Jamia. ,,Ahoj miláčik!" zakvičala mi do ucha a natiahla svoje paprče že už ma pobozká ale ja som sa šikovne vzdialil a usadil sa na sedačku na druhej, čo najvzdialenejšej strane. Zaškeril som sa na ňu a vyplazil som jazyk, ale keď som si uvedomil, že by mi ho mohla odkusnúť a zpreparovať, tak som ho radšej schoval. Pozrel som sa na vzďalujúci sa dom, a pri myšlienke že to tu už nikdy neuvidím, sa mi do očí skoro nahrnuli slzy. Na Jamiu som sa pozerať nedokázal a nechcel, tak som si pustil gramofón na plné pecky a unášal sa na vlnách drsnej hudby. XD
Gerard´s POV
Dnes je moja posledná šanca dostať sa do Ameriky, ešte k tomu takou luxusnou loďou ako je Titanik. Jediný môj problém boli financie. Nedostatok financií. To moje kreslenie prostitútok mi veľmi nevynáša, lenže ma to baví, hlavne keď sa medzi nimi objaví nejaký ten chutný chlapec a nezostaneme len pri kreslení...Keď teda na tú loď nemôžem ísť tak sa aspoň pozriem na prístav, keď už nič iné. Zavolal som si kamoša Jephu a spolu sme sa dotrepali medzi tie húfy ľudí, ktorí čakali na cestu za novými životmi. Vliezli sme si do najbližšej pochybnej krčmičky odkiaľ sme mali úžasný výhľad na ešte úžasnejší Titanik. Pravdaže sme na tú lodisku chvíľu čumeli v nemom úžase, ale potom zrazu odniekadial vyliezol Jimmy. ,,Čau chlapi...neuhádnete čo mám!" Jimmy byť viacmenej nafetovaný a ožratý, keďže to ním hádzalo z jedného rohu miestnosti do druhého a oči sa mu otáčali v jamkách. U neho je to ale štandardný stav. ,, D-v-a l-í-t-k-y n-a k-u-r-v-á T-i-t-n-i-k-k-a !" Snažil sa nám hláskovať, a kedže sme mu síce rozumeli písmená ale slová nie, tak sme mu nevenovali pozornosť. Lenže keď si ku nám sadol a zrazu na stôl vycapil 2 papieriky a videli sme na nich obrázky lodičky, nejakej sochy s korunkou a zemiakov už sme si s Jephou pod stolom šúchali dlane. ,,O-odkiaľ to máš?" Jimmy sa len škeril jako čertík Bertík a mával nám lístkami před očami. My sme len ticho závideli. ,,Eh a s kým tam ideš?" spýtal sa Jepha. ,,Ja? Som si myslel že si zahráme poker a v-vy ich možno vyhráte..." No vlastne Jimmy nemal dôvod niekam ísť, mal tu frajerky, prachy, svoje kontakty, krčmy, atď.. Mrkol na nás s otázkou, že čo my na to.. ,,No to sa pravdaže nedá odmietnuť!" pre istotu som na neho aj mrkol a hodil zvodný pohľad aj keď to na neho nezaberá, ale preda robím dobrý dojem, nee? ,,Rozdaj karty." prikázal mu Jepha a Jim už ledabolo rozdával ošuntelé karty na oflusaný krehký stolík.
~ ~ ~ ~ ~
Okusoval som si nechty do krvi. Prečo? Lebo som už nervozitou a presvedčením že už sa vidím jako si to štrádujem Amerikou mal chuť skákať hóre a dólu. Tak...položil som na stol osudné esá, schmatol som tie skurvené lístky, jeden dal Jephovi a doskackali sme na jednej nohe každý ku sebe domov a žačali sme baliť pár svojich plesnivých švestiek. Jimmyho sme tam nechali v ilúzií že sme ešte stále tam, ale to je jeho a problém ...aspoň na niečo sú dobré tie sračky čo do seba dennodenne cpe, lebo myslím si že keby bol triezvy ani by ho nenapadlo nám tie lístaky dať, ale budiž...
Na velkom člne :
Frank´s POV
Sere ma to. Všetko. Slizká blbá Jamia, bontóny o slušnom správaní, decentné oblečenie, matka...táto klaustrofobická loď..malá obmedzujúca loď, kde sa pomaly cítim jako vo väzení, aj keď som tu ešte len jeden posraný deň. Dnes na mňa doľahla depka najvyššieho kalibru, a ja už nemám ani potuchy čo robiť. Dá sa to nazvať morskou chorobou? Asi nie, aj keď sa cítim, že sa tu nedá dýchať, zle mi v podstate nie je..iba psychicky..ja to už vážne nevydržím. Rozhodol som sa, dnes sa už prestanem srať s týmto falošnými xichtami s ktorými žijem.
Prišiel som až ku koncu lode, až tam ku zábradliu, kde nikto nie je, k lodným turbínam. Ani som si vlastne neuvedomil že mám celé mokré líca. Chytil som sa ľadového kovu, natretého nabielo, pravdepodobe primalexom a hľadel som na nekonečnú čierňavu mora podomnou. Prehodil som cez zábradlie nohu, aj druhú a iba rukami som sa držal, mysliac při tom čo tým získam a stratím. Sa priznám, keď bude nevýhod tohto pokusu o samovraždu viac jako výhod, serem na to a idem chlastať do baru. Lenže jako tak počítam, nevýhod bolo presne 58 a výhod 416 takže adíos amígos! Kríčím a už sa chcem pustiť, ale zrazu počujem za sebou nejaký hlas.. ,,Hej človeče čo tam stváraš?" Otočím hlavu a vidím dákeho mladého chlapíka, stáť tam a vydesene ma mňa hladieť. Okamžite prelez na druhú stranu!" ,,Idem sa zabiť, a nepreleziem. A kto vôbec si že mi hovoríš čo mám robiť? Myslíš že mi nestačí milióny rozkazov od ostatných? Ha?" ,,Šokovane na mňa čumel a pomaly sa ku mne približoval. ,,Počúvaj nechcel som byť taký, ale si si istý že to chceš urobiť?" Ak mám pravdu povedať, už som si taký istý nebol, ale ja sa nedám, tam som mu rýchlo odpapuľoval: ,,Hej som." ale asi to neznelo moc dôverne. Otočil som hlavu späť k moru a pozeral som na jeho hladinu, no počul som jako ku mne pomaly ide. ,,Ešte jeden krok a skočím." Zastavil. ,,Ako sa voláš?" Mám mu povedať? Nič tým nestratím..,, Frank". ,,Gerard" /húú to ste nečakali../ Tak Gerard podišiel ku zábradliu tiež a začal si vyzúvať ošarpané topánky a rozopínať vestu. Akože to bude nejaký úchyl alebo čo? ,,Č-čo to robíš?" spýtal som sa. ,,Ak skočíš ty tak skočím aj ja." ,,Aha." ,,Vieš Frankie, niečo ti poviem. Keď som bol malý, bol som s otcom na rýbách. V Nórsku." Totálne som nechápal o čom mi tu drísta ale nejaká rozprávočka by sa mi hodila. ,,Lovili sme tie ryby blbé na ľade, ja stojím a zrazu sa podomnou prlomil ľad, ja som spadol do tej ľdovej vody, a to si nevieš predstaviť. Cítil som sa akoby sa mi do tela zabodávali tisíce nožov a trhali ma na kúsky..no bolo to niečo strašné.." ,,Prečo mi to hovoríš?" ,,Ešte stále chceš skočiť? Vážne by som ti to neradil.." Tak teraz som uvažoval čo robím dobre, nie som sice zas taký naivný, ale myslel som si, že keď skočím som hneď hotový a mám pokoj..ale tento chalan mi tu začne hovoriť aké je to hrozné sa topiť v studenej vode. Mám sa priveľa rád aby som si zas spôsoboval takú bolesť. Fajn dnes sa samovražda nekoná. Pozrel som sa na neho, on sa usmieval. ,,Dobre." povedal som mu tichým hlasom a natiahol ku nemu ruku. Chytil ma za ňu a mnou prebehlo mrazenie. Odkašľal som si už som chcel vystúpať po zábradlí, ale nejako sa mi šmykla noha a ja už som len visel. ,,Frankie!" Zakričal náhle zdesený Gerard a pevne mi zvieral ruku. Začal som fňukať..už sa mi akosi nechcelo zomierať. ,,Gee, prosím nepúšťaj ma.." Vzlykal som. ,,Neboj sa len sa pevne drž" Utešoval ma a ťahal hore. Už som si myslel že bude po mne ale naraz Gerard silno potiahol a obidvaja sme sa na seba zvalili na palubu. Ležali sme na sebe, ja prilepený na ňom. Tesne. ,,Ďakujem ti" zavzlykal som mu do krku. Pohladil ma po vlasoch.
Ale začuli sme kroky..Zrazu nad nami stáli žiarlivá Jamia, vypúlená matka, špinavý námorník, zhulený kapitán a iný trtkovia...hups.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Soanna Soanna | Web | 16. března 2008 v 22:34 | Reagovat

Podle mě to neni blbost, je to dobrý, sice je to Frerard ale je tam Jeph a tím je to eště lepší, už se těšim na pokráčko...

2 Anique Anique | Web | 17. března 2008 v 6:16 | Reagovat

já ci pokračování! a jenom-zajímavá shoda náhod: zrovna když jsem tohle začala číst tak v rádiu začalo hrát My heart will go on:D jinak - samozřejmě - skvělé

3 ChemicalVampire ChemicalVampire | Web | 27. června 2008 v 6:47 | Reagovat

no samozřejmě nádherné,jako vždycky!!!

4 →☼fallen angel☼← →☼fallen angel☼← | Web | 12. srpna 2008 v 10:36 | Reagovat

prej hups xD to ja bych byla teda o dost spostější xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama