Chapter 26 # 1

26. března 2008 v 21:39 | Dee |  He's a Bitch
Konečne, konečne a KURVA, DOPIČE DORITI...
  • konečne akože som to konečne preložila
  • konečne akože sa tam už niečo deje
  • KURVA, DOPIČE DORITI...akože sa mi polovica zmazala...*zúrivý vykrik a trieskanie hlavy o stôl...
mimochodom viete čo? Ja ako nechcem dokazovať to že som debil a retard ale musím sa pochváliť svojou odvahou...špendlíkom som si prepiercingovala obočie, ani to v skutočnosti nebolelo, ale už to mám preč, a prajte si aby som sa z toho nezbláznila, kurva viete ako dlho mi to trvalo to preložiť a ono sa to tak kokotsky z.m.a.z.a.l.o !!!!, stále okolo pobehovala sestra a rozprávala sa sama zo sebou, vysávali mi pri ušiach..bože ..stačí..čítaje a opovážte sa k tomu nenapísať pojebaný komentár lebo asi si pojdem rozbiť hlavu o stenu...druhá polovička bude až keď mi zaúčinkuje herák...a tie chyby som opravovala, a druhý krát ma ani nehne, ja viem gramatiku, ale keď musíte byť hodinu vonku a zmrnú vám prsty s tým sa dobre neklepe...takže toleranciu prosím..

Such a Nice Ass.
Gerard´s POV
Bol dejepis, a zaujímal som sa o tom či čínska revolúcia by mohla byť ešte nudnejšia. Z tej nudy som bol absolútne otupený, a čmáral som si na okraj zošita. Radšej by som bol na výtvarke.
Dva mesiace od toho ako som bol pri tom ako to Mikey a Frank to.., a Mikey sa zdá byž taký šťastný. Ja, to je iný prípad. Som si istý že som premárnil všetky šance aby som mal s Frankom akýkoľvek bzťah, či už ako partneri alebo len kamoši. Už pekne dlhú dobu som ho nevidel a keď chodí za Mikeym vždy ide rovno k nemu, a v škole sa mu tiež darí sa mi vyhýbať. Nemôžem ho za to ale obviňovať. Toľko som mu toho už urobil.
V prítomnosti Mikeyho som sa tváril šťastne, nechcel som aby sa pýtal čo som mnou je. Raz sa skoro dozvedel pravdu keď som si nechal notes na stole v kuchyni a on si prečítal "F + G" mojím rukopisom.
"Aww lúbi sa ti Frank?" zasmial sa, očividne to bral ako vtip a ja som sa tiež musel zasmiať, "Haha no jasné..."
Keby len tak vedel akú mal pravdu.
Chraplavý hlas dejepisárky ma vrátil späť na zem a zdvihol som pohľad, zbadajúc že pripísala ďalšie veci na tabuľu. povzdychol som si a opísal si ich do zošita, a čudoval sa nad nudnosťou histórie.
Zrazu mi v nohaviciach zavibroval mobil. Našťastie bol na tichom režime a učiteľka kvákala nahlas takže nikto to nemohol zbadať. Rýchlo som si ho vytiahol (mobil vy ..vy perverzné úchyláčky!!!) a zbadal som že mám novú správu, ale to číslo som nepoznal. Čudujúc sa kto to bol, som ju otvoril a prečítal.
Za 5 min buď na chalanských WC pri laborke.
Tvoj tajný ctiteľ xx
Zízal som na obrazovku, obočie beveriacky zdvinhuté. Ja mám tajného ctiteľa? Kto na tejto škole by obdivoval mňa? Hentý ostatní sa skoro poserú od strachu keď okolo nich prechádzam. Táto osoba je očividne šialená...alebo si zo mňa robí prdel. Eh jasné, ako inak...robia si zo mňa srandu. strčil som si mobil späť do vačku. Ha ha, naozaj smiešne...presvedčte Gerarda že ho niekto miluje. Ale ako si doriti zohnali moje číslo? Musím uznať...som zvedavý. Možno by som tam mal ísť, aby som videl kto to je, zistiť kto mu dal číslo. Ak to bol Mikeyho nápad....
Pozrel som sa na hodiny; polhodiny do konca hodiny. Kurva úžasné. Zdvihol som ruku do vzduchu a čakal kým si ma dejepisárka všimne. Vyzerá jak krt, pôsobí ako z praveku a určite aj slepá, pretože si ma vždy mýli s dievčaťom.
"Áno zlatko?" spýtala sa ma, s hlasom ako žabie kvákanie.
"Slečna, mohol by som ísť prosím vás na záchod?"
Vyzerala že rozmýšľa (???!!), usmiala sa a pokývala. Oddychol som si; dne smá asi dobrú náladu. Otočila sa späť k tabuli a pokračovala v písaní a trida opisovala. Pobalil som si svoje krámy do ruksaku a prevesil som si ho cez rameno.
Keď som kráčal smerom k laboratóriam rozmýšľal som o tej smske. Ak to nebol vtip, kto by to mohol byť? Hlboko som sa nad tým zamýšľal keď som prechádzal chodbou ale nikto sa mi nevybavil. Musí to byť chalan kedže som mal prísť na chalanské wc.
Oh dokelu...čo ak to budú nejaký machríkovia a poslali mi sms aby ma vylákali z triedy a zbili ma? Nah...nie sú až taký múdri. A aj tak, musia vedieť že by som im nakopal prdele, či som gay alebo nie.
KOnečne som prišiel ny dohodnuté toalety, a chvíľu som tak len stál, hľadiac na dvere. Mám vsúpiť? Prehovoril som sa a potlačil dvere. Zavŕzgali a ja som vstúpil, nechajúc ich zavrieť sa.
"Haló? Je tu niekto?" zvolal som.
Môj hlas sa ozýval v tichu. Bolo slnko svietilo cez okná a osvetľovalo steny. Čakal som na odpoveď, ale žiadnu som nedostal.
"Hej, ktokoľvek si ukáž sa mi," prikázal som do prázdna, a hnev vo mne pomaly narastal. "Povedz mi kto ti dal moje číslo."
Čakal som na odozvu; na hocičo ale nič. Nič. Namiesto toho som počul otvoriť sa dvere a uvedomil som si že dotyčný sa schovával v kabíbke. Čakal som kedy sa ukáže /celý/...a skoro som dostal infarkt keď Frank vystúpil. Len som na neho čumel a on sa na mňa previnilo pozeral.
"To si bol ty?" spýtal som sa šeptom.
Kývol, prešlapoval z jednej nohy na druhú a ruky mal vo vačkoch.
"Prečo?" zaujímalo ma.
Neodpovedal mi priamo. Podišiel ku mne bližšie, až kým odo mňa nebol asi tridsať cm.
"Nemôžem na teby prestať myslieť."
Zamrazilo ma. Stále na mňa myslí? Cítil som ako ma vnútri potešilo.
"Stále?" spýtal som sa. "Aj po tom…všetkom?"
Odpovedal mi kývnutím a tichým, "Áno."
Do očí sa mi nahrnuly slzy, schytil som ho za pás, a natlačil do kabínky. Vyzeral byť prekvapený, ale rýchlo za nami zatvoril dvere a otočil sa lu mne. Naliehavo som ho pobozkal, a vypustil som zo seba všetko som v sebe musel dovtedy držať. (emócie!, nie h**...) Vracal mi to späť, obtočil ruky okolo môjho krku a pritiahol si ma bližšie a ja som ho prišpendlil k stene. Z hrdla mu vyšiel slabý vzdych keď som mu jazykom prechádzal po spodnej pere, a on pootvoril ústa, púšťajúc ma dnu. Podlamovali sa mi pri tom kolená ako sa Frakov jazyk hral s mojim.
Rýchlo som zložil záchodovú dosku, sadol si na ňu, a Frank si mi sadol na kolená, tlačias sa na mňa ako sa len dalo. Jedna z mojich rúk putovala dole a schytila jeho zadok, z čoho trošku poskočil ale usmial sa do mojich pier. Cítil som jeho dlaň vkĺznuť za moje tričko a jemne hladiť môj chrbát.
Mal som neuveriteľnú chuť mu povedaž že ho milujem, ale vedel som že by to nebola pravda. Mal som ho strašne rád, ale nemilujem ho...ešte. Viem že sa do neho pomaly zamilovávam, a že raz mu to budem môcť povedať a on mi to vrátiť.
Náš bozk sa prehĺbil ako sme sa snažili vyhovieť každý tomu druhému vydať zo seba všetok chtíč a vášeň. Kto vie kedy by sme mali najbližšie takúto príležitosť? Jemne som hladil Franka pod tričkom poždĺž jeho pásu, pomaly mu zasúvajúc prsty popod len jeho nohavíc, a ticho sa ho tak pýtajúc o povolenie ich odopnúť. Začal ma bozkávať silnejšie, ja som to zobral ako 'áno' a pomaly som mu rozopol gombík a následne odzipsoval tips.
Vydal zo seby hlasný ston keď som rukou vkĺzol do jeho boxeriek a začal mu ho trieť, bozkávajúc ho tvrdo. Potom som trochu spomalil aby som ho potrápli, a proste pocit jeho penisu v mojej ruke bol dosť..aww. Začal byť netrpezlivý a oddelil sa odo mňa perami, a miesto toho sa venoval môjmu krku. Jeho jemné pery ma nútili zrýchlene dýchať a zakláňať hlavu dozadu a slastne privierať oči. Cítil som ako sa jeho ruka presunula k tej mojej medzi jeho nohami a zorbral som to ako prosbu že mám pridať, čo som aj urobil. Spokojne vzdychol a znova sa na mňa prilepil perami, a jazykom mi vkĺzol do úst.
Po chvíľke som cítil ako sa mu napli svaly na celom tele, čp znamenalo že už bude. Honil som ho rýchlejšie a s tým sa jeho vzdychy stávali čoraz kratšími. S posledným vzdychom sa mi urobil do ruky a ja som ju vytiahol z jeho boxeriek. Odtiahol som sa od neho a zlízal som to zo svojej ruky. /aww../
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 enys enys | 27. března 2008 v 0:13 | Reagovat

Zlatko,to mi nemužeš dělat ... já sem si musela píchat injekce na uklidnění,z toho věčnyho čekání na pokráčko ;-) .... ten příběh je aaawwwww,OMFG!!Bože je to tak skvěly , že nemám co víc k tomu dodat (mám ale ...no nic :-D )... těším se na další ...

2 Dannie Dannie | Web | 27. března 2008 v 2:54 | Reagovat

hurááááá... ale oplatilo sa čakať... ako awwwwwwwww XD ja úplne súhlasím s enys... ta tak... čakám na pokračovanie :P

3 Anique Anique | Web | 27. března 2008 v 6:14 | Reagovat

super:) a přidávám se do řady netrpělivých čekatelů na pokráčko;)

4 Anett Anett | E-mail | Web | 27. března 2008 v 16:42 | Reagovat

Já mám z tohohle podlamování v kolenou!!!

5 Soanna Soanna | Web | 28. března 2008 v 13:02 | Reagovat

Žeby se začalo konečně něco dít.... no nic du na další...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama