Chapter 22

9. března 2008 v 19:06 | Dee |  He's a Bitch
Konečne...zá sa mi to síce šitne preložené, ale dúfam že to je len kvôli tej hnusnej kofole bez cukru...gŕŕŕŕc..ej a chúďatenečko Frankuško..búú
Lean On Me.
Frank´s POV
Keby som mal ohodnotiť na škále od jedna do desať aký som šťastný, jedna šťastný a desať mať depku, myslím že by som si dal jedenásť.
Teraz mi pripadalo všetko ako jeden vír udalostí, ktoré sa mi ani najmenej nepáčili, v škole tiež. Mikey ma dokázal nájsť lepšie ako pes a nájsť si hocijakú výhovorku aby ma zatiahol na toalety a začal ma tam bozkávať, dotýkať..atď.

Normálne by som bol za takéto chovanie, a pozornosť, ale teraz sa mi to protivilo. A úprimne mi tým dáva dobrý dôvod aby som ho začal nenáviedieť. Ja ho proste nemilujem. A Mikey predsa neni sprostý, ale niekedy o tom pochybujem, podľa jeho správania.
Stále sa mi niekedy podarí v škole naraziť na Gerarda, a aj na tú krátku chvílku sa tvárime nezúčastnene. Som si istý že sa snaží zabrániť aby sa zopakovalo to, čo sa stalo v deň keď som odchádzal z nemocnice, a tiež sa tvári že sa to nikdy nestalo....čo mi je ľúto. Ako mohol povedať, že ma mal rád a teraz ma ignorovať?
Sedel som tam, na kolenách na tráve za kríkmi. Gerard a ten chalan s veľkými vlasami, Ray sedeli na druhej strane a pofajčievali; sedeli na malom dvorčeku za školou a užívali si chvíľku voľna.
Videl som ako si Gerard priložil cigaretu k ústam, ktorú tak jemne držal v ruke, a potiahol si; to mi pripomenulo chvíľe keď sme boli sami a snažil som sa tieto špinavé myšlienky vytlačiť z hlavy.
Tí dvaja tam sedeli tak uvoľnene, krčili sa v tureckom sede. Nemohol som si pomôcť, ale moje oči putovali cez Gerardove telo; mal na sebe prevelice úzke nohavice, pri ktorých ste si ani nemuseli veľa predstavovať...nesťažujem si.
Niečo na ňom bolo; to ako sa obliekal, jeho štýl hudby, jeho kreslenia, pohľady...dokopy to tvorilo jeden majstrovský celok. Ako nejaká idealizovaná postavička z komixu. Nič na ňom nie je nedokonalé.
Popravde teraz by som mal byť v triede...ale kedže Mikey ma skoro vždy dokáže nájsť cez prestávky na chodbe, rozhodol som sa ako dôvod ulievania sledovať Gerarda. Áno, až takto hlboho som klesol, kedže tak zúfalo ho potrebujem vidieť. Netrúfnete si ani typnúť koľko času strávim robením sa nad jeho fotkami z foťáku čo mi dal; keby som vám povedal tak je to veľa. /perverzák krpatý...:D tak ale čo..aj to musí byť/
Zavrtel som hlavou nad tou myšlienkou a nazrel cez krík znovu. Tie kríky boli ideálne hrubé na to aby ma nebolo videieť odtiať, kde sedeli Gerard a Ray, a na to aby ja som ich videl dobre. Proste perfektná skríša a ak zostanem potichu, neni šanca že by si ma všimli.
Nahol som sa trochu bližšie keď som počul ako Ray niečo hovorí Gerardovi.
"Mikey mi hovoril že si si našiel chalana..."
Vyvalil som oči keď to povedal a videl som Gerarda stuhnúť keď to Ray vyriekol. Povie mu to?...ak hej, povie to Ray Mikeymu? Bože, dúfam že nie.
Gerard si elegantne vybral cigaretu z pomedzi pier a hlboko vydýchol cez ústa. Otočil sa ku Rayovi a zahasil špaček o stenu, s kamenným výrazom. /Uhm...keď som bola malá a boli sme pri mori viete čo som robievala? Špačkovú polievku..recept: hrsť špačkov pozbieraných z pláže /fuj že?/ a voda, nechať vylúhovať na slnku, a máte z toho jed...no že vraj.../
"Čo ti Mikey presne hovoril?" spýtal sa a jeho hlas znel zastreto ale z nejakého dôvodu to znelo naozaj sexy.
Ray pokrčil ramenami a pozrel sa na svoje topánky, pravdepodbne nechcel Gerardovi odpovedať.
"V podstate nič," Ray povedal rýchlo. "Len to, že to prečo si bol predtým tak na dne, bolo kvoli tomu že si mal problémy s týmto..."
"A odkedy má Mikey právo roztrubovať veci o mojom súkromnom živote?" Gerard sa ho spýtal a prižmúril oči.

"Prosím ťa, on si len o teba robil starosti," Ray mu odpovedal, a nepokojne sa pozeral na Gerardovu tvár a jej výraz. "My všetci sme si robili....Bob tiež."
"Yeah, vy to ale nemôžete chápať," Gerard zasyčal. "Vy ste šťastný, zamilovaný, Mikey má svoju malú kurvu a zdá sa ti že by si ma s niekým videl?....Nie."
Zažmurkal som, cítiac sa prekvapene a ublížene, že ma tak nazval. Vedel že ma môj otec urážal a bil, to že som nemal skoro žiadnu sebaúctu, že moje predošlé správanie bolo kvôli tomu že z ničoho iného zo mňa nebol úžitok. Keď to povedal mnohokrát predtým, nebolela ma to pretože som ho nenávidel. Lenže teraz ho mám vážne rád a on...ako to mohol povedať?
Cítil som ako sa mi do očí nahŕňajú slzy a vedel som že musím čoskoro zmiznúť kým sa nerozplačem...lenže to by ma uvideli. Čo môžem robiť? Chvíľu som tam nerozhodne sedel ale potom som sa posunul. Otočil som sa od nich a zakryl si uši rukami, nechcel som počuť už ani jediné slovo. Už som počul viac než dosť, a než som potreboval.
V momente, zazvonil zvonček na ďalšiu hodinu a počul som ako sa Gerardove a Rayove kroky začali vzďalovať. Počkal som kým zmiznú úplne, postavil sa, a oprášil som si prach a trávu z nohavíc.
Všetko to bolo klamstvo. Iba predstieral že ma mal rád a stále si myslel že som malá kurva. Prečo som si nemohol dať jedna a jedna dokopy a vidieť že sa so mnou len zahrával? Prečo by inak chodil za mnou do nemocnice? Aby si získal moju dôveru a mohol zo mňa robiť vola. Hneval som sa na neho aj na seba že som mu dovolil ma takto využiť. Kto by ho inak obviňoval? Bol len nadržaný tínedžer a ja malá nešťastná kurva.
Ale potom...prečo plakal? Ale hneď som si odpovedal. Frank, ty predsa najlepšie vieš, že predstierať plač nie je tažké.
Utrel som si slzy, prehodil si batoh cez plece a smeroval zo školy domov. Bolo mi jedno že by som sa mal teraz učiť v škole; ani obedová prestávka nebola, ale nechcel som riskovať stretnutie s ním. Radšej pôjdem domov za mojim otcom alkoholikom, čo mi robí fyzicky zle, než stretnúť alkoholika Gerarda čo mi robí psychycky zle.
- - - - - -
Keď som prekročil prah našich vchodovým dverí, zbadal som otca skrúteného na gauči. Nič neobvyklé.
Vyzeral byť ožratý. Ani to nie je nič neobvyklé.
Dúfal som že sa mi podarí precupitať potichu do mojej izby, ale nie. Zažmurkal a oči mu preleteli po miestnosti, a potom sa zastavili na mne ako som tam zhrozene stál. Môj dych sa zrýchlil....vedel som čo teraz príde.
"Prečo nie si v škole?" vyprskol na mňa.
Zatriasol sa nad jeho slovami; bolo do nich vložených toľko nenávisti. Už dávnejšie som vedel že ma ako dieťa nechceli, ale bol predsa môj otec....nemal by sa oňa aspoň trochu statrať?
"N-necítil som sa dobre," vydal som zo seba, a chcelo sa mi len utiecť do izy a zamknúť sa tam.
Otec sa pokúsil vstať zkresla a nepodarilo sa mu to. Zazeral na mňa, a otrávene zavrčal. Zaujímalo ma či mama bola doma, lenže to by bolo jedno. Keď sa ma otec rozhodne strieskať, ona to nechá tak. Toto miesto kde bývam ani nemôžem nazývať domovom. Nebol to môj domov. Necítil som sa tu bezpečne.
"Kurva pomôž mi postaviť sa, fagan!" môj otec na mňa zahučal.
Rýchlo som odložil batoh a ponáhľal sa mu pomôcť, aby som ho ešte viac nerozzúril. Nikdy ma nevolal menom alebo prezývkou. Jeho prezývky pre mňa boli vždy: buzerant, buzík, zasran, fagan, smrad, špina a keď má výnimočne dobrú náladu hovorí mi hej, ty..atď.
Nechel som sa ho dotknúť; Neznášal som byť v akejkoľvek blízkosti tejto úbohej napodobeniny človeka, ale predsa len som mu podal ruku a pomohol mu posadiť sa. Nepoďakoval mi, to sa dá o neho očakávať. Namiesto toho, mi vrazil facku. A nie bohvieako slabú. Takú silnú až ma pálilo líce, slzy mi zaplnili oči a padol som dozadu na skrinku s rádiom. Môj chrbát bolestne narazil na plast a už som si mohol začať vymýšľať výhovorky pre Mikeyho ako sa to stalo.
Otec sa postavil s hlasným mrmlaním a schytil ma za golier trička. Oči sa mi rozšírili strachom keď sa na mňa zúrivo pozeral.
"Ja a tvoja matka kurva platíme za tvoju výučbu," nahnevane na mňa prskal. "Nikdy nič nedosiahneš keď sa v škole nebudeš snažiť. Ja som hovoril tvojeje matke že mala ísť na potrat. Hovoril som že nám zničíš život...lenže ona ma nepočúvala a pozrime kde dnes sme. Ty si jeden veľký omyl. Keby bolo na mne neexistoval by si. Mali sme ťa dať na adopciu....najmenej čo môžeš urobiť je snažiť sa v škole!"
Rýchlo som kýval hlavou, vedel som že najlepšie bude súhlasiť a nie sa vzpierať. Dúfal som že ma pustí, lenže on ma hodil o stenu a ja som len chcel aby som si nebuchol hlavu, a narazil som chrbtom čo mi spôsobilo ďalšiu bolesť.
Sila úderu mi spôsobila to že som sa zosunul na zem, kde otec pokračoval v kopaní do môjho brucha raz, dvakrát, trikrát, štyri.... Iba som tam tak ležal, nesnažil som sa brániť, len to prečkať. Všetko čo som mohol, bolo ležať, pofňukávať a čakať kým ho to prestane baviť. S každým jedným úderom mi bolo viac na zvracanie a chúlil som sa do klbka držiac sa za brucho. Cítil som sa, akoby mi to trhalo vnútotnosti a niekedy som si prial, aby som sa z toho viac neprebral.
Otcove ruky ma schytili a postavili, a už by som mu poďakoval že ma zdvihol, ale jeho päsť ma znova zasiahla do tváre. Z nosa sa m pustila krv. Ďalší úder mi venoval do oka až som skoro nevidel. Opakovane ma kopal, mlátil, až dokým som sa skoro bezvládne nezvíjal na zemi a čakal kým prestane.
"P-prosím prestaň!" prosil som ho, a slzy sa mi na tvári miešali s krvou. "Je mi to ľúto....Vrátim sa do školy. Prepáč."
Neprestal. V kuse do mňa tíkol, do tváre, hrudníku, všade. Nevýslovne som sa bál. Začal som sa ošívať, ale on ma pevne držal za ruky a bil ma silnejšie.
Môj zrak bol čím viac rozmazanejší s každým ďalším úderom do tváre, už som ani nevnímal moment kedy to prestalo. Postrehol som len to, keď tvrdé a drsné ruky nahradili niekoho iné, jemné a nežné, a zdvihli ma zo zeme. Počul som nadávky na otca a skúšal som si dať dohromady kto ma to zachránil, no videl som rozmazane.
Ten niekto ma zdvihol do náručia a vyniesol z domu. Silno som sa ho chytil, vďačný za to že ma z ťadiaľ dostal, ale potom sa mi do hlavy vnorili znepokojujúce myšlieky, však som ani nevedel kto to je. Čo ak ma niekde odtiahne, unesie, znásilní..?
"Prosím ťa neubližuj mi," zanariekal som mu.
"Neublížim ti, Frank," odpovedal mi jemne. "Zoberiem ťa ku mne a postarám sa o teba, okej?"
Dotyčný sa zastavil a cítil som ako spevnil objatie aby ma udržal.
"Obtoč si nohy okolo mňa," počul som ho hovoriť. "Tak sa mi bude ľahšie ťa niesť."
Vynaložil som zvyšky sily čo som mal a urobil som čo povedal. Ten hlas mi pripadal známy, ale v mojom stave som ho nedokázal rozpoznať. Ďalej ma niesol dole ulicou s rukami okolo mňa, a ja som mu dal malú pusu na krk. Možno že mi nedochádza kto to je, ale zachránil ma pred mojim otcom, a za to som mu bol vďačný.
"Ďakujem," zašepkal som.
"Nemusíš mi ďakovať." odpovedal mi s hlasom trochu hrubým a ja som sa len mohol čudovať čo som urobil zle. "To hovädo by malo byť už dávno zavreté."
Na súhlas som zo seba vydal len slabé mmm a položil som mu hlavu na rameno, keď už to čo sa mi javilo ako náš dom bolo preč z dohľadu. Jednou rukou ma hladil pochrbte a druhou ma držal pod zadkom. /neúchylne/ Mal som taký pocit že ktokoľvek ma niesol sa ma tiež dotýkal tak..viete, ale z nejakého dôvodu mi to nerobilo problém.
"Kto si?" potichu som sa spýtal.
"T-ty nevieš kto som?" spýtal sa ma hlasom plným prekvapenia.
"J-ja...vidím rozmazane a.." zafňukal som.
"Ale vieš kto si ty, hej?"
"Frank Iero," odpovedal som. /pre dementíkov, si ten myslel že Frank stratil pamäť, to by sa predasa mohlo stať keď niekomu silno drbnete do hlavy, že?/
Uľavene si oddychol a na konci ulice sme zahli doprava. Zdvihol som hlavu aby som si premeral jeho tvár. Chvíľku mi to zabralo rozpoznať jeho obrysy, tmavé vlasy a vedel som že to bol chalan podľa hlasu a faktu že nemal prsia.
A doplo mi to. Bledá tvár, čierne vlasy na ktoré sa mi naskytol pohľad keď mi z tváre odhrnul moje zalepené krvou a chytil ma pevnejšie. Nechcelo sa mi veriť. Zo všetkých ľudí som nečakal že to bude on.
"Gerard?"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 enys enys | 9. března 2008 v 20:03 | Reagovat

OMFG!!!!Já se z téhle story jednou zblázním .... je to božsky!!!  ... mimo to,kolik to má ještě dílů?? Je to supa!!

2 Miša Miša | Web | 9. března 2008 v 20:31 | Reagovat

v prvej chvíli hnev na Gerarda že povedal Frankieškovi malá kurva a v druhej chvíli hrdosť na Gerarda že prišiel Frankieška zachrániť XD proste úžas awwww teším sa na pokráčko XD

3 Dee Dee | 9. března 2008 v 21:15 | Reagovat

For enys: ako počítam tak ešte 24, zatiaľ dokopy 46...no a neni to dopísané

4 Anett Anett | E-mail | Web | 9. března 2008 v 21:21 | Reagovat

NO konečně!!!!!!!!!! Bože chci další!!!!!!!

5 enys enys | 9. března 2008 v 21:39 | Reagovat

Dee:Diky ....

6 jankaaa33 jankaaa33 | Web | 22. března 2008 v 18:34 | Reagovat

špačková polievka :-DDDDDDDDDDDD ja umrem úžasné komentáre tam dávaš :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama