Chapter 20

4. března 2008 v 21:48 | Dee |  He's a Bitch
Prisámvačku že najuplakanejšia časť...
Break My Heart.
Frank´s POV
Gerard ma posadil späť na postel, a stále ma pevne objímal. Položil som mu hlavu na hruď, a snažil som sa znova neplakať. Prial som si, aby som Gerarda spoznal pred tým ako Mikeyho...možno by sa veci vyvynuli inak.
Gerard vytiahol z niekadial pár vreckoviek a podal mi ich. Vďačne som si ich vzal a utrel si oči.
"Niesom pre teba dosť dobrý," povedal ticho. "Myslím tým, pozri na Berta. Býval celkom milý chalan kým som s ním nezačal chodiť."

"Ja ti neverím," uplakane som mu odpovedal. A neveril som mu. Množstvo času, čo som s Bertom strávil tak ohováral ľudí (väčšinou Gerarda) bolo to smiešne. A tiež sa nechoval pekne vonkoncom k nikomu....Neustále mi tiež hovoril aký je Jepha idiot... no vážne.
Gerard len pohladil môj chrbát a neodpovedal. Ale počul som ho fňuknúť tak som zdvihol hlavu a videl ako mu tiché slzy tečú po líci. Podal som mu jednu z tých vreckoviek čo som ešte nestihol použiť a milo sa na mňa usmial.
"Ďakujem" zašepkal.
Utrel si oči a znova som sa o neho oprel, a počúval som ako mu bije srdce. Chelo sa mi tak zostať navždy. Uvedomil som si to len nedávno, ale cítil som sa bezpečnejšie a celkovo príjemnejšie v Gerardovej blízkosti. Možno si pomyslíte že je to hlúosť kvôli tomu čo mi vtedy urobil ale naozaj sa pri ňom cítil lepšie.
"Bolo by lepšie keby si už šiel" Gerard zašepkal. "Mikey sa pravdepodobne za chvíľu vráti...."
Kývol som, rozumel som, a znova som si utrel oči. Gerard ma oslobil z jeho zovretia a natiahol sa zaniečím na stolíku. Otočil sa späť a podal mi malé zrkadielko a niečo ako make-up.
"Len..tvoje oči," zamumlal. "...máš ich celé červené." /jejda..a to majú byť chalalni.../
"Mám svoj." /XDXD akože odkedy chlapci nosia zo sebou make up??..ako fajn sú teplý, ale toto.../ Zobral som si od neho zrkadielko a vytiahol si z vačku makeupovú tyčinku čo mi dala sestrička. /ach..beriem späť/
"Aj tak ďakujem."
"Tu máš." Gerard mi zobral zrkadielko a podržal mi ho. Nejako som zamaskoval svoje červené opuchnuté oči od plaču.
"Dobre, pozri me sa aký si pekný chlapec," zavtipkoval.
Usmial som sa na neho, prevracajúc pri tom oči. "Áno som, som pekný chlapec," škeril som sa. "Som veľmi pekný chlapec, kurva."
Zasmial sa natiahol ku mne ruku aby mi odhrnul ofinu z očí.
"Bude mi smutno, ty vieš," povedal mi smutne.
"To isté." Cítil som ako sa mi odznova oči zalievali slzami a snažil som s ukľudniť. Len nezačni znova revať, Frank.
"Hej...hej, ššššš," povedal mi utešujúco. Pritiahol si ma bližšie a znova si ma objal. "Neplač, Frank. Som si istý že aj keď to niekedy skončíte s Mikeym...Som si istý že nájdeš niekoho kto je rovnako zničený ako ja."
"Haha." Ironicky som sa zachechtal a ďalej fňukal.
Gerard sa na mňa pozrel; tvár skrivenú ako nad niečím uvažoval a rukou mi prečesal vlasy.
"Hmm, keby ťa takto Mikes videl už len podľa vlasov by videl čo sme robili," skonštatoval, a pobavene si vzdychol. "Cítim sa ako taký pokrytec."
Postavil sa, pozrel sa na mňa, a podal mi ruku. Chytil som ju, s pocitom že toto je možno posledný krát čo sme tak blízko a môžme sa držať za ruky. Predstúpil som pred neho a viedol ho ku dverám.
Gerard vybral ruku z tej mojej, vyšli sme z dverí, a on stále kráčal som mnou. Taký džentlmenn, no vážne.

Zastavil som sa keď sme došli až ku koncu schodov a videl som Mikeyho sedieť v obývačke...och dokelu.
Mikey iba sedel na gauči a pozeral TV. Gerard a ja sme len stáli na mieste, báli sme sa aj pohnúť ako tak sedel, nohy prekrížené.
O pár momentov neskôr, zdvihol pohľad a všimol si nás. Jeho výraz sa trochu zmenil;vyzeral zmätene, ale tiež trochu vydesene ako nás videl stáť spolu vedľa seba. Nečudejem sa mu...posledné čo vedel, ja a Gerard sme sa navzájom nenávideli.
Kurva...ako dlho tam sedel? Naozaj som dúfal, že nepočul ...nič.
Gerard si odkašlal a keď prehovoril, hlas mal trochu vyšší než zvyčajne. "Hej Mikey."
"Hej Gee." odpovedal mu. "Cítiš sa dnes dobre?"
Uvoľnene som si vzdychol. Nič nepočul...vďaka bohu.
"Yeah...som v pohode."
"J-ja ešte som ti nepovedal Gee, ale...Frank a ja sme zase spolu," povedal Mikey, a kúsal si nervózne peru.
"Ja viem....Frank mi to povedal," Gerard mu strnulo odpovedal.
"A vadí ti to?"
"Áno."
"No tak sa s tým budeš musieť zmieriť," Mikey mu drzo odfrkol.
Vstal, prišiel ku mne, začal ma tvrdo bozkávať a ruky mi obmotal okolo pásu. Bože, prečo? Prečo? Prečo práve pred Gerardom? Bozk som mu nevrátil, len som tam nehybne stál a čakal kým prestane. Kútikom oka som videl ako Gerard odvrátil pohľad, a tiež že sa mu v orčach hromadili slzy. Ach dokelu, to je na hovno. Ak by som bol s Gerardom, ublížim Mikeymu. Ak by som bol s Mikeym, ublížim Gerardovi.
Gerard sa otočil a bezslova odišiel do svojej izby, potom som počul len tresknutie dverí. Mikey sa za ním obzrel potom venoval pozornosť mne, v tvári starajúci sa výraz.
"Si v poriadku?" Mikey sa rýchlo spýtal. "Neublížil ti, hmm?"
Gerard, ublížiť mi? Len mi vyhonil vtáka najlepšie ako sa dalo. Len myšlienky na to ma začali vzrušovať....eh kurva, Frank...sústreď sa. Prestaň myslieť na Gerarda. Kurva, neodpovedal som Mikeymu na otázku.
"Nie, som v poriadku," zbežne som mu odvetil.
"A prečo si celý od piva?" spýtal sa, a pobavene na mňa zdvihol obočie.
Heh, skoro som na to zabudol. Ani neviem ako, keď som teraz smrdel ako piváreň.
"No, hodil na mňa pivo...ale myslím že len zo srandy."
Mikey kýval, spokojný s mojou odpoveďou...lenže potom ma začal zasypávať ďalšími otázkami. "A prečo si vlastne bol u nás? Čakal som tu na teba v škole."
"P-prišiel som priamo ku vám...chcel som ťa vidieť." v duchu som su dal facku. Ja som taký klamár. "Dvere boli otvorené a ja som šiel do tvojej izby...ale Gerard mi povedal že tu ešte nie si a chcel som čakať tu v obývačke."
"A bol ku tebe milý?" Mikey sa ma spýtal ustarostene.
"Jasné...myslím že mu je to ľúto čo mi spôsobil."
"Uhm, aj ja si myslím...si pripravený?"
"Na čo?"
"Ideme na rande, pamätáš?"
Preglgol som a rozmýšľal čo robiť. Rozídem sa s ním teraz, alebo až za dlhší čas alebo sa budem hrať na to že ho milujem a zabudnem na Gerarda?
Mikey vzal moju ruku do jeho a šiel ma znova pobozkať, ale odstrčil som ho späť.
"Čo sa deje zlatko?" spýtal sa a hladkal ma po chrbte.
Kúsal som si peru. Nemôžem mu skaziť túto idylku...bol taký šťastný. Usmial som sa pre seba. Uvedomil som si, že sa vlastne starám o Mikeyho pocity. Čo som predtým vôbec nerobil. Všetok ten čas s Gerardom ma musel zmeniť.
"Nič," povedal som ticho ale bolo mi ľúto že som mu musel klamať.
"Ok...fajn, tak poďme."
Kývol som hlavou a on mi obtočil ruku okolo pásu a šli sme smer von.
Počkať chvíľu, mám taký pocit že mi niečo chýba. Prehmatal som si vačky a uvedomil si že som nechal mobil v Gerardovej izbe. Asi mi vypadol.
"Mikey, myslím že som si nechal mobil v tvojej izbe," oznámil som. "Pôjdem si po ňho."
"Môžem ti ho priniesť," Mikey mi ponôkol. "Myslím, Gerard je hore...."
Moja pointa Mikes.
"Nie, to je v pohode."
Silene som sa na Mikeyho usmial smerujúc hore schodmi, a ticho som otvoril dvere do Gerardovej izby. Ležal skrútený na posteli, chrbtom ku mne a podľa všetkého plakal. Vzdychol som si. Kvôli mne, je to predsa moja vina. Pomaly som prešiel ku jeho posteli, sadol som si vedľa neho, jemne som ho objal okolo ramien a pobozkal som ho zozadu na krk. Potiahol nosom a otočil sa ku mne; oči mal sklenené, na tvári plno sĺz. Dal som mu malú pusu na pery a on mi to vrátil.
"Nechal som si tu mobil," zašepkal som keď sme oddelili.
Gerard pokývol a zliezol z postele. Zodvihol som mobil zo zeme a otočil sa na odchod, ale Gerard ma schytil za rukáv. Prikročil ku mne a silno a dlho ma pobozkal. Povedal by som, že to bola pusa na rozlúčku; taká čo niekomu dáte a viete že je posledná. Aj mne sa nahrnuli szly do očí ale ďalej sme sa bozkávali, obidvaja plačúc. /juj to je jak heri poter..jak tam čcho rumázgala keď sa tam olizovali.../ Toľko veľa emócií. /ja tomu beriem tú vážnosť, že?...som zlá ja viem, ale to si nemôžem odpustiť/
Keď som sa oddialil, oprel som si čelo a to Gerardove, potlačujúc ďalší nával sĺz.
Znovu som sa otočil že odídem....ale Gerard ma nechcel pustiť. Silno si ma držal a musel som vynaložiť všetky vnútorné sily aby som sa od neho odtrhol. Naozaj sa mi nechcelo odísť.
"Nikdy na to nezabudnem" šepkal som. "Nezabudne na teba. Bol si...proste si bol ku mne taký milý. Naozaj si to cením. Urobil si zo mňa lepšieho človeka a viem že si jedného dňa nájdeš niekoho také úžasného a si ty ...koho budeš mať rád."
Pokýval, a pramienky slanej tekutiny zmáčali koberec. /vy prasce !to len zase slzy!!/ Snažil som sa už neplakať; v ten moment som chcel byť niekto úplne iný.
Skoro som zabudol. Siahol som si do vačku a vytiahol jeho fotoaparát. Odsunul mi ruku preč.
"Nechaj si ho," povedal mi ticho.
"Naozaj?"
"Uhmm...tak..budeš sa mať na čo pozerať."
Pokúsil som sa usmiať ale nedalo sa. Vložil som si foták späť do vačku a na tretí krát úspešne odišiel. Želal som si aby ma Gee znova pritiahol k sebe do objatia, a povedal mi že som jeho a nikoho iného. Chcel som aby o mňa bojoval, aby mi povedal že ma nikomu nenechá, nie bratovi, ale nechal ma ísť. Zatvoril sa sebou dvere, keď som vyšiel von a žišiel dole.
Mikey na mňa ustarostene pozeral keď videl moje uslzené oči.
"Bejby, čo je zase?" spýtal sa súcitne.
Podišiel ku mne objímajúc ma. Nechal som ho; už nie je žiadna šanca pre mňa a Gerarda. Vzdychol som si a oprel si hlavu o jeho rameno.
"Zvrtol som si členok na schodch...som v pohode," rýchlo som vymysle stupídnu výhovorku.
"Mám ťa pobozkať aby ťa to nebolelo?" spýtal sa s úsmevom.
Pokrútil som hlavou a viac sa o neho oprel. :´(
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 enys enys | 4. března 2008 v 23:30 | Reagovat

Nevim jestli mám plakat,bo byt kurevsky nasraná na to,zhe nevěří svojí lásce,aniž by to zkusily!!(beztak dělám obojí)Naivní Mikey tam nesměl chybet..!!...

2 Miša Miša | Web | 5. března 2008 v 13:19 | Reagovat

"Moja pointa, Mikes" :D:D:D:D

nie, v tejto story fakt neznášam Mikeyho.. zabiť!!

3 Anett Anett | E-mail | Web | 5. března 2008 v 13:56 | Reagovat

To si děláš prdel?! Jak že zůstane s Mikeym?! Nic nebude, doufám že se to ještě změní. V týhle story taky toho Mikeyho tak nemusím!!!

4 Soanna Soanna | Web | 12. března 2008 v 21:23 | Reagovat

Teda jako sem si nikdy nemyslela že to řeknu, ale Mikey neser. Poslední dobou Frerardy moc nemusim, sice je pořád čtu ale ono toho moc jinýho neni, ale tady už mě tan Mikey začíná fakt štvát... no nic jdeme dál...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama