Chapter 19 # 1

1. března 2008 v 21:42 | Dee |  He's a Bitch
Zase je toho veľa a mňa už bolia oči, takže to nebude celé, ale verím že sa bude páčiť...fakt!..a sori že je to tak nemilosrdne odseknuté...
You Were Never Meant to Belong to Me.
Gerard´s POV
Prisahám, že keby nebola škola a jedlo, už nikdy nevýjdem z izby. Včera som strávil celý deň tým že som tu len ležal. Dnes je pondelok, ale po škole zamierim rovno do mojej izby a zvalím sa na postel s pár pivami čo zase nájdem v zadu v chladničke....mama a otec by mali nájsť nejakú novú skríšu. A Mikeymu som sa snažil vyhýbať. Stále neviem či sú s Frankom znova spolu; Zdráham sa toho v prípade že by som dostal odpoveď ktorej sa bojím. Mikey je mnou momentálne znepokojený, ale on to berie ako moje výkyvy nálady. Mama a otec to berú ako záležitosť puberty...a pravdaže alkoholu.

Uvedomil som si, že je po našom priateľstve s Frankom. Prestal som ku nemu chodiť potom ako ho šiel navštíviť Mikey s tým že sa k nemu vracia...odvtedy som o ňom nepočul. Nikdy sme si nevymenili ani čísla.
To mi pripomenulo....stále má môj foťák. Asi mu ho nechám.
Môj život bol pekne nudný odkedy som nechodil ku Frankovi. Ray a Bob majú príliš práce medzi sebou....konečne povedali svojim frajerkám že sa chcú rozísť. Ale tie sa netvárili príliš sklamane, pretože teraz spolu chodia ony sami. Prečo všetci okrem mňa niekoho majú? Je to dosť depresívne. Mikey má s najväčšou pravdepodobnosťou Franka. Ray a Bob majú seba samých a mne je na plakanie kedykoľvek keď vidím aký sú šťastný. /lol brytor/.. A Bert má bezpochybne troch naraz...a aj keby nie, tak sa stavím že teraz pobehuje akolo Quinna.
A potom som tu už len ja. Len Gerard. Nie Gerard s niekým.....iba Gerard.
Dolu som započul hluk, ale usúdil som, že to len vietor rozrazil okná a ignoroval som to. Nesprávne. O pár minút neskôr, moje dvere zavŕzgali a otvorili sa. Myslel som si že to bude Mikey, pretože keby to bola mama hneď by začala frflať aký tu mám bordel, a otec sa sem snaží nechodiť, tiež kvôli bordelu.
"Nejdem nikam, nezaťažuj sa mnou," zavrčal som, nezdvihnúc pohľad.
Nepočul som že by sa niekto pohol.
"Len choď, Mikey," povedal som dotyčnému nahnevane.
"Ehm...ahoj Gerard," povedal mi očividne nie Mikeyho hlas.
Zdvihol som hlavu z vankúšov a otočil ju, zaostrujúc oči na Franka. Len som tak hľadel ako stojí vo devrách. Mal na sebe čiernu mikinu, čierne trištvrťové nohavice a biele etniesky. Asi po minúte, som sa prebral z myšlienok. Užasné, teraz si bude pravdepodobne myslieť že ho očumujem...dobre, v podstate hej.
"Mikey je preč." povedal som unaveným hlasom.
Nič nepovedal, len tam tak postával.
"Je preč." znova som mu pripomenul.
"Och." odpovedal v okamihu ako som zo seba dostal.
"Už...už si doma z nemocnice?"
"Hej...." Stopol sa kým nepokračoval. "Neprišiel som za Mikeym."
"Och." Povedal som, došli mi slová. On prišiel za mnou?
Otočil hlavu k telke a nadvihol obočie. Pozeral som na šport pretože nič iné tam ani nebolo.
"Nemyslel som si že si športový typ." povedal mi.
"Hovoríš že som tlstý?" spýtal som sa urazene.
Naozaj som nevedel prečo som bol ku nemu taký odporný. Jedna moja časť mi hovorila že medzi nami nikdy nič nebude a...a vlastne to ma tak rozhodilo.
"Nie." Pozrel sa na svoje boty, a tvár mu zosmutnela. Zamumlal si niečo čo som ledva počul, no určite to bolo niečo ako, "Už som ti povedal že si príťažlivý."
"Čože?" Posadil som sa na posteli, a on ku mne zdvihol hlavu.
"Prestal si ku mne chodiť" hovorili mi a vyzeral že ho to mrzelo.
"No a?" odsekol som mu hnusným tónom.
Šokovane na mňa hľadel.
"Asi by som mal ísť." povedal, ale ani sa nepohol aby odišiel.
"Aj ja si myslím." ľahol som si späť na postel.
Stále tam len stál a nehýbal sa.
"Mikey hovoril...hovoril, že si si niekoho našiel." Frank povedal, vyhýbajúc sa mojim očiam. "Takže máš nového priateľa?"
"Čo?" zmätene som zo seba vydal.
"Hovoril že si šťastnejší než obvykle, tak si asi myslel že niekoho máš." pokrčil ramenami.
"Tak sa mýlil" odpovedal som mu. "Od Berta som vlastne nemal nikoho...." Trochu som sa zasmial, Franke pretočil očami usmievajú sa. "Keď si to tak uvedomím, tak nebol vôbec dobrý. Stále mi vyčítal aký som nemožný v posteli. Určite preto že aj ja som mu najprv vyčítal iné veci. Ale...ja nie som ako on."
Frank a ja sme boli chvíľu ticho.
"Chceš si niečo pozrieť?" Navrhol som mu.
Po tvári sa mu roztiahol úsmev a prikývol, usadil sa dole na zemi opierajúc sa o moju posteľ. Bol som mierne sklamaný že si nesadol vedľa mňa na posteľ, ale eh...nemôže byť vždy všetko ako by som chcel. Natiahol som sa na posteli dopredu, aby som mal lepší výhľad na telku a hlavu som mal pri tej jeho.
"Toto je blbosť, chceš pozerať niečo iné?"
"Nie v pohode," odpovedal mi vrtiac hlavou. "Podlaha nie je príliš pohodlaná."
Potlapkal som na miesto vedla seba. Vyliezol mi na posteľ a hlavu si položil na moj vankúš a ja som si ľahol na chrbát vedľa neho.
"Kto si?" spýtal som sa a hľadel som mu do očí.
"Eh...Frank, pamätáš?" povedal mi, zdvihnúc obočie.
"Nič o tebe neviem," oznámil som mu. "Povedz mi o sebe."
"Dobre, uhm...ok...som Frank Anthony Iero, mám 14 za chvílku 15..../Ha tak tu to máme..ty vole..iba 14??? no budiž.../ Hrám na gitaru, zbožňujem Misfits, Bouncing Souls, Black Flag, atď atď...hmm, som vegetarián...hm, to je všetko na čo si teraz spomeniem....a ty?"
Povedať Frankovi o mne? Som Gerard Way a som alkoholik.... Ehe, to znie blbo.
"Ok, som Gerard Arthur Way, mám 19, keď chcem tak viem spievať....mám rád Queen, Iron Maiden, Misfits, Smashing Pumpkins a mnoho ďalších, hmm...yeah...och, mám rád kreslenie a výtvarnú...a kávu....milujem kávu."
"Máš 19?" trochu zmätene sa spýtal. "Prečo si stále v škole?"
Dúfal som že to mu nebum musieť spomínať. To je také trápne.
"Opakujem posledný rok." zamumlal som zahambene.
Cítil som ako sa červenám....prial som si aby si to nevšimol.
"Prečo sa za to hanbíš?" Frank sa spýtal.
Dopekla, všimol si.
"J-ja som začal piť keď som s rozišiel s Bertom a prepadal som v skoro všetkých predmetoch...tak preto."
Frank iba kývol, nič nepovedal. Ležali sme potichu, obidvaja čumiac na telku ale ani jeden z nás sme tomu nevenovali pozornosť. Frank sa ku mne otočil a prerušil ticho.
"Môžem ti povedať tajomstvo?" spýtal sa.
"Nie je to nič čo mi zmení život ani nič extra dramatické, že?" utrúsil som zo seba.
"Eh...nemyslím."
"Tak teda keď chceš."
"Dobre...som panic." /Júj to slovo sem nesedí...ale ,,panna" by nesedela ešte viac...:D/
Prevalil som sa na mieste a zízal som na neho, odmietajúc veriť. /kura, ja by som verila keď má iba 14.../
"No určite."
A on iba kývol.
"Ale...ty a Bert...."
Vzdychol si. "Myslím to tak...nikdy do mňa nikto ..no vieš"
"Vážne?"
"Nikdy predtým," mykol plecom a pozrel na mňa. "Aké to je?"
"Bolí to...a dosť. Poviem ti...použi lubrikáciu. A veľa. A uisti sa s kýmkoľvek to budeš robiť že si na to pripravený. Napríklad tri prsty..a tak. Stále to bolí ale predsa len menej keď sa pripravíš....a aj keď si budeš stopercentne istý že nemá nejakú chorobu použi kondóm..." Zastavil som sa a uvedomil že zniem ako učitel sexuálnej výchovy. "Hehe to divné...hovoriť niekomu ako to robiť."
"Však ja viem," povedal s malým úškrnom na tvári. "Hovorili nám o tom...ale o gay sexe to nepovedia nič. Okrem toho že nás drilovali tým že gayovia skôr majú AIDS..."
Len som sa nad tým zasmial. Medzi nami bolo krátke ticho. Frank ho znova prerušil.
"Gerard, som zlý človek?" spýtal sa, a upieral na mňa pohľad.
"Iba niekedy robíš zlé veci," odpovedal som mu. "Nie si zlý človek....môžeš to zmeniť keď sa budeš snažiť."
Povzdychol si a zavŕtal sa hlbšie do vankúša. Nachvíľku zatvoril oči ale potom ich hneď otvoril a uprel na mňa. Chvíľu sme iba ležali a pozerali jeden na druhého. Zrazu natiahol ruku a prešiel prstami po mojej stále oblečenej hrudi.
"Čo to robíš?"
"Nič."
Stiahol ruku späť a ľahol si na vankúš, hľadiac späť na telku. Zase sme len ticho ležali....Frankova ruka sa znova dotkla mojej hrudi, a smerovala k môjmu lícu. Pohladil mi ho a slabo sa usmial. Ale ja som sa neusmial späť...nebolo to správne, ale potom...prečo sa mi to páčilo? Prisunul sa bližšie ku mne, až som cítil ako sa jeho horúce telo mačkalo na moje a nohy preplietol s mojimi.
"Frank...nie."
"Nejdem sa pokúsiť ťa ošukať....dokonca ani pobozkať," zašepkal, usmievajúc sa ako obmotal jeho ruku okolo môjho pásu. "Je mi tak príjemne....kvôli tebe sa cítim v bezpečí."
Vzdychol som si ale nepohol som sa. Nič zlé sa nemôže stať keď ho nechám tak ležať...správne? Tento chlapec len potreboval niekoho aby ho ochránil...neznamenalo to že by bol do mňa zamilovaný. Myslím tým, nemilujem ho. Bolo to len hlúpe pobláznenie? Moje ruky sa samovoľne obmotali okolo Frankovho malého tela, a pritiahli si ho bližšie.
"Gerard, chcel by si niekedy ísť so mnou von na zmrzlinu?" Frank sa spýtal opatrne.
"Uhm...ok," povedal som váhavo. "....Môžeme ísť teraz."
"Uhm, rád by som."
Postavil sa a zodvihol aj mňa. Šťastne sa usmial ako rukou prešiel mojimi vlasmi.
"Páčia sa mi tvoje vlasy," okomentoval. "Sedia ti."
"Ďakujem," zaďakoval som.
"Hm...kde je Mikey?" Frank sa napäto spýtal.
"Prečo?"
"J-ja idem späť s ním," zamumlal, a zvesil hlavu.
On čo?! Striaslo ma to...Cítil som sa zrazu tak hrozne.
"Ako to môžeš robiť?!" zareval som.
Frank sa na mňa šokovane pozrel ako som ho vystrčil z izby a zavrel som za sebou dvere. Veľmi som sa snažil, ale vybuchol som plačom a zavŕtal sa hlboko do vankúšov. Prečo sa vždy zabuchnem do nejakých kreténov?
"Gerard?" Frank sa ozval spoza dverí. Počul som ako lomcoval kľučkou. "Gerard?!"
"Zmizni!" zajačal som.
Bolo ticho a potom to tresklo, lebo vykopol dvere. Vystrašene som vzhliadol; Netušil som že taký krpec má v sebe toľko sily...ale potom som prižmúril oči, schytil plechovku piva z môjho stolu, stále z troch štvrtín plnú a hodil som ju naňho. Trafil som presne a pivo sa mu rozlialo po celom oblečení. Kukal na mňa ako som znova schoval hlavu do postele a ďalej plakal.
"Čo je s tebou?" tichučko sa spýtal.
Posadil som sa a pozrel naňho.
"Nie je to jasné?!" zakričal som. "Ty sa mi páčiš!"
Frankov výraz sa zmenil; vyzeral prekvapene a aj akokeby sa mu uľavilo.
"Aj ty sa mi páčiš," zašepkal mi.
Opatrne sa priblížil o kúsok bližšie. Bez ďaľších slov; Postavil som sa a naše pery sa stretli. Ani som pri tom nerozmýšľal...len som bol. Tak zúfalo som toto potreboval; Potreboval som Frankov návakový dotyk. Bol ako droga, prisahám. Viac ako olkohol.
Obtočil som ramená okolo jeho pásu a jeho ruky prešli z môjho chrbtu ku krku, a hladil ma jemne tam kde mi začínali rásť vlasy. Kurva, bolo to také dobré, zatváral som pri tom oči. Bozkávať Franka bolo ako bozkávať čokoládu; chutil tak sladko. Potreboval som viac; potreboval som byť ten kto to kontroloval. Otočil som nás okolo, hrubo som ho hodil na postel a vyliezol som na neho. Vyvalil oči nad výmenou rôl ale rýchlo sa prispôsobil novej pozícií a zachichotal sa. Usmial som sa na neho; bol taký rozkošný.
Ďalej sme sa bozkávali a on presunul ruku dole a stiskol môj rozkrok. Zaklonil som hlavu dozadu , hlasno vzdychol, a on sa prisal perami na môj krk, a silno ťahal. Môžem povedať že z toho bude značka. Chcel som aby ju zanechal, aby ukázal, že to je jeho teritóium, a že nikto iný na mňa nemá nárok. Keď už bol spokojný so svojou prácou, naše pery sa znova zrazili a zatlačil som mu jazyk do pusy, obtieral sa o jeho a on pokračoval v masírovaní mojho rozkroku cez džíny a boxerky.
Dych sa mi zastavil v hrdle keď odzipsoval moje džíny a vsunul dnu ruku. Ťažko som oddychoval ako jeho ruka jazdila hore a dole, zrýchľujúc sa každú sekundu. Kurva, to je skvelé. Nebol som s nikým, osamote kto by mi vyhonil od Bertových čias...a byť devätnásťročným chalanom, viete si predstaviť aké je to kurva frustrujúce?
Upriamil som všetku pozornosť na Franka, cítiac jeho jemné prsty okolo môjho *** ako zrýchľoval tempo. Neustále ma bozkával, drsnejšie a silnejši, a mal som sto chutí z nás strhať všetko oblečenie a ošukať ho tu a teraz. Tento chalan je panic...ale pochybujem že by mu to vôbec napadlo.
Odtrhol som sa, keď som sa potreboval nadýchnuť a on sa nam ňa usmial, s nezbedným zábleskom v jeho úchvatných očiach.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Anique Anique | Web | 1. března 2008 v 21:57 | Reagovat

chvilku jsem se sice ztratila v kdo je kdo,ale nakonec jsempřece jenom pochopila(no jo,jsem kapku pomalejší:D) a te´d už mi k spokojenosti chybí jediné:pokráčko;)

2 Miša Miša | Web | 1. března 2008 v 23:21 | Reagovat

som uchvátená

"Chcel som aby ju zanechal, aby ukázal, že to je jeho teritórium, a že nikto iný na mňa nemá nárok." naozaj, uchvátená

3 Anett Anett | E-mail | Web | 2. března 2008 v 12:14 | Reagovat

Krásný ale nejde mi zobrazit ta druhá část!!!!!!!!!!!!!!!!! Nééééééééé to obrečim!!!!

4 LucyA LucyA | Web | 2. března 2008 v 19:01 | Reagovat

hééééééjjj wtf je toto?...ne toto ale toto useknutie?? tyrania 1.stupňa!!!  aaaaaaaaaaaaaaaaaaaa

5 enys enys | 4. března 2008 v 15:50 | Reagovat

Oh!To trvalo ...

6 Rafivie Rafivie | Web | 9. července 2008 v 17:55 | Reagovat

14?! :D:D:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama