Chapter 7

4. února 2008 v 17:49 | Dee |  He's a Bitch
Jejda...prekladať o tom ako sa niekto šplhal po odkvape...nech sa tam už konečne niečo začne diať, prosím...Jj a komentár, lebo vás v noci priviažem na posteľ, a poviem našemu anglinárovi aby vás...no fajn taká zlá zase nebudem XD
Interrogation.
Mikey´s POV
Sakra mama ma zabije! Rýchlo som kráčal dole ulicou, a napravo som už videl náš dom. Bola noc...áno, presne tak, noc. Vzduch vonku bol studený, obloha mala tmavomodrú farbu, a svetlo mesiaca mi osvetlovalo cestu domov.
Mal som šťastie, že som takú cestu prešiel sám po tme a nikto ma neprepadol, poprípade neuniesol...tam kde sme bývali to nebolo bohvieaké bezpečné.
Hups, práve som si uvedomil...Gerard bude na mňa totálne naštvaný. Povedal som mu že budem doma do hodiny....a nie že prídem o päť hodín neskôr!

Musel som na chvíľu zastaviť aby som sa poriadne nadýchol, pretože som medzitým bežal. Vnútri som cítil ostrú bolesť a hlboko som oddychoval, musel som sa držať za kolená ako som sa tak zohínal.
Keď už som bol dostatočne odpočinutý, narovnal som sa a rýchlo som dokráčal po chodníku ku naším vchodovým dverám. Počkať chvíľu, nemôžem len tak prejsť hlavnými dverami. Mama teraz pravdepodobne sleduje film, a bude hysterčiť keď ma zbadá. Kvôli týmto situáciám som vždy rád, že nikdy poriadne nezavieram okno. Ehh...moja izba je na druhom poschodí, presne oproti Gerardovej. Toto bude zábava. Možno keby som s vyšplhal na okennú rímsu izby rodičov, chytil by som sa odkvapu a z tadiaľ by sa dalo vyšplhať k môjmu oknu? Heh, za pokus to stojí.
Prešiel som teda k oknu a postavil sa na rímsu jednou nohou potom dvoma, a držal som sa za okenný rám. Trepajúc sa hore, chytil som sa odkvapu oboma rukami, ťahajúc sa hore, a pritom som dúfal, že sa to nezlomí. Našťastie smo bol dosť ľahký a tá rúra dostatočne pevná, tak som sa znova zaprel a chytil som sa za parapetu môjho okna. Štveral som sa hore, a už som ani nevládal, a nohy mi len tak viseli smerom von, Nakoniec sa mi podarilo vpadnúť dovnútra izby. Okamžite som sa postavil, oprašujúc si šaty a potichu som zatvoril okno.
"Výborne..." ozval sa sarkastický hlas spoza mňa, ktorý som tak dôverne poznal.
Od prekvapenia som skoro dostal infarkt.
Otočil som sa a uvidel Gerarda, zo založenými rukami, ako na mňa upriamene hľadel. Keby ste k tomu pridali mačkua ešte jednú z tých otáčacích stoličiek a rovno by mohol hrať zlého chlapíka v nejakom tom filme.
"Gerard, úplne si ma vystrašil!" rozhnevame som vykríkol. "Čo do pekla robíš v mojej izbe?"
"Milé od teba, že si sa ku mne pridal, keď je taký pekný chladný večer," odpovedal mi a prebodával ma pohľadom.
"Dobre, dobre..." povedal som mu a ledabolo som zdvihol ruky na áznak porážky. "Chytil si ma. Klamal som ti. Bol som preč dlhšie. Blá blá blá " (No preložiť ,,Fucking tra la la " ..eh..no..)
"A vieš o čom si mi ešte klamal?" Gerard sa ma spýtal, a pozdvihol pri tom obočie.
"Vôbec netuším o čom hovoríš," odsekol som mu.
"Vieš čo je veľmi zaujímavé, Mikey?" spýtal sa. "Naše rozdielne predstavy o dokončovaní domácich úloh."
Preglgol som. O-ou.
"Och vážne?" spýtal som sa ho a pokúšal sa znieť chladne.
Gerard sa na mňa zašklebil. Stavím sa, že vycítil moje obavy aj z miesta kde sedel.
"Hej." povedal.
"Vidíš to, Ja osobne si vidím robenie úloh ako dorábanie cvičení ktorú ti dala učiteľka ...avšak ty, môj popletený brat, to vidíš ako návšetevu tvojho frajera/kurvu a šukanie..."
Prekliate, presne to vedel.
"Kto povedal, že to tak bolo?" Povedal som a prekrížil si ruky ako som na neho kukal.
"Mikey, ja som tvoj brat, ja viem keby to tak je," povedal pohoršene. "A prial by som si aby si mu už nedovolil aby po tebe viac šlapal."
"Ale to nerobím," Odvetil som mu chladno.
Gerard iba pretočil očami a vstal z mojej postele. Prešiel ku mne a ja som trochu cúvol dozadu, ako sa predomňa postavil, trochu sm sa bál že by mi mohol dať facku alebo tak... O čom to hovorím? Toto je Gerard. Nikedy má svoje záchvaty, pravdaže, ale nikdy by ma neudrel. Oddychol som si keď prišiel bližšie a silno ma objal.
"Chcem len aby si vedel že keď Frankie bude preč, vždy tu zostanem ja." povedal mi, odtiahol sa odo mňa a slabo sa usmieval.
Usmial som sa späť a on ma potlapkal po chrbte. Keď už sa otáčal že odíde, ešte som si spomenul.
"A čo s mamou?" Trochu nervózne som sa ho opýtal. "Bude sa ročulovať keď zistí , že som prišiel tak neskoro."
Gerard sa zatavil, a chvíľu premýšľal
"S tým s netráp." povedal mi a pohodil rukou. "Skoro ráno pôjdeš preč, a ja jej poviem že si prestal u toho kamaráta doma."
Vďačne som sa usmial, kráčajúc k nemu oby som ho znova vystískal. Znova raz zachránený mojím skvelým bratom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Miša Miša | Web | 4. února 2008 v 18:31 | Reagovat

vážne-chcem-wayceeeeeest xD

och, gerard hrdina :D

2 Soanna Soanna | Web | 4. února 2008 v 19:35 | Reagovat

Jo přesně taky chcu waycest...

3 Cecily Cecily | E-mail | Web | 4. února 2008 v 19:36 | Reagovat

fucking tra la la :D:D:D to sem ještě neslyšela...

4 Anique Anique | Web | 5. února 2008 v 14:52 | Reagovat

nemůžu se rozhodnout jestli fandit wacestu nebo jiné kombinaci...no každopádně doufám že to všichni přežijou:)

5 Bubbla Bubbla | E-mail | Web | 7. února 2008 v 19:14 | Reagovat

ha! a ja viem co to bude!!!:))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama