Chapter 18

28. února 2008 v 17:44 | Dee |  He's a Bitch
Here I am...sitting, guzzling peanuts, typing, wondering if you are reading, hoping you post me a COMENT...at least one word! plís! mimochodom nič sa tam nedeje, ale aj tak...
Talk is Cheap.
Mikey´s POV
O týždeň a niekoľko dní neskôr....
Frank sa na mňa pozrel ako som vkročil do izby, s nádejným výrazom v očiach. Ale ten rýchlo zmizol keď som sa posadil vedľa neho na stoličku. Držal som ho za ruku, jeho koža bola taká jemná a horúca oproti mojej, ale do očí sa mi nepozeral.
"Vyzeráš akokeby si čakal niekoho iného," prehlásil som.

Frank iba pokrčil ramenami, stále sa na mňa nepozeral. Zaujímalo by ma, prečo sa tak chová. Navštevujem ho každý deň potom ako sme sa znova uzmierili, a on proste vyzeral...inak. Bol tichší a väčšinu času vyzeral smutne. Ja som bol na rozdiel od neho vytržený z toho že sme znova spolu. Strávili sme tri mesiace bez seba; veľkú časť bol v kóme, ale aj tak to bolo pre mňa ťažké. Ale to ako sa správal...stále ho mrzelo že ma znova podviedol? /tak by som toho Mikesa nakopala do prdele....wrrrr/
"Si v poriadku?" spýtal som sa.
On len znova pokrčil ramenami, nič nehovoriac. Cítil som sa znepokojene; toto nebol Frank ktorého som poznal.
"Dnes odchádzaš domov...sestrička mi povedala."
Frank pokýval hlavou, len pokýval, dokopy ani jedno slovo. To už začínalo byť smiešne. Stiahol som ruku z tej jeho a frustrovane som si ňou prehrabol vlasy.
"Frank, čo do kelu je zle?" spýtal som sa mierne rozzúrene.
Zase len mykol plecom, a to ma už vážne vytočilo. Hystericky som vyskočil zo stoličky a hľadel som na neho ako on neprítomne na mňa.
"Však povedz niečo!" zajačal som.
Odkašľal si, a nepohodlne zakýval hlavou. /si predstavte ako keď vás niečo otravuje../
"Som rád, že ťa vidím." zamumlal si skôr pre seba, a pohľadom sa vrátil k perinám.
Moja zlosť už ustupovala a posadil som sa späť. Pár-krát som sa zhlboka nadýchol aby som sa ukľudnil, usmial som sa a znova vzal jeho ruku do mojej.
"Aj ja som rád, že ťa vidím." odpovedal som mu.
Zdalo sa mi akoby som videl záblesk úsmevu na jeho tvári, ale mohol som si to aj namýšľať. Zostal ticho ako jeho oči vypaľovali diery do steny oproti jeho posteli. Boli sme ticho do chvíľe, kým si Frank slabo neodkašľal a zdvihol ku mne pohľad.
"Ako idú veci doma?" spýtal sa.
Pokrčil som ramenami, prepletajúc naše prsty pevnejšie.
"Fajn, myslím" vzdychol som si. "Gee...neviem, zdá sa byť smutný. Otec sa ho snažil presvedčiť, že za to môže alkohol....a mama sa snaží tváriť, že sa jej to netýka."
"Och." Frank kývol na súhlas, jeho výraz sa nezmenil. "Čo si myslíš, čo je s ním?"
"Pravdepodobne výkyvy nálady, alebo tak nejak." Zmätene som sa na neho pozrel. "Prečo ťa to zaujíma?"
"Len tak." rýchlo mi odvetil. Preglgol a potom povedal "M-možno mu to neklape s novým frajerom?"
Kukal som na Franka, čudujúc sa prečo ho zaujímalo čo je s Gerardom. Zavrtel sa na posteli a čakal na odpoveď.
"Neviem." odpovedal som mu. "Môže byť...nepovedal mi s kým chodí, teda že vôbec s niekým chodí."
Frankove oči sa akoby rozjasnili keď som to povedal. To vo mne znovu prebudilo slabú vlnu zlosti. Prečo, len tak z ničoho nič, bol Gerard bol zaujímavejší ako ja?
"Takže sa možno s nikým nestretáva?" spýtal sa ma a vyzeral akoby visel na každom mojom slove.
"Ja neviem!" zaprskal som. "Prečo kurva o tom vôbec hovoríme? Gerard predsa môže chodiť s kým chce. Mohli by sme...hovoriť o niečom s čím nesúvisí?"
Frank klesol späť do perín a kývol. Odvrátil pohľad a vyzeral že sa hanbí. Vzdychol som si, nechcel som sa ku nemu tak chovať.
"Prepáč." ticho som sa ospravedlnil.
Pokrčil ramenami. Výborne, znova používa gestikuláciu namiesto slov. Zovrel som mu ruku, ale neusmial sa a ani nedal najavo že si to všimol. Nechápem; čo sa stalo s Frankom korého som poznal? Vyzeral skoby stratil dušu a energiu. Vyzeral byť taký smutný. Fakt super. Najprv Gerard a teraz Frank.
"Frank...už pôjdem, dobre?" .... "Ale vidíme sa keď ťa pustia, ok?"
Pokýval a ja som sa nahol, venujúc mu malú pusu na líce. On sa ani nepohol, neprehovoril; hľadel rovno pred seba, v tvári neprítomný výraz. Zdvihol som sa, zamával mu ahoj ako som odchádzal, a smeroval som chodbou von.
Pôjdem za Rayom a Bobom. Možno to medzi nimi trocha vŕzga ale aspoň nesedia a netvária sa že neexistujú.
A aspoň sa so mnou porozprávajú.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Miša Miša | Web | 28. února 2008 v 19:55 | Reagovat

on nestratil dušu a energiu, on stratil Gerardovu blízkosť!! ja viem jaké je to strašné, nemať ju, ja s tým žijem!! XD a súhlasím s tým nakopaním Migela do prdele XD

2 enys enys | 28. února 2008 v 20:10 | Reagovat

Přesně tak!!Chybí mu blízkost milované osoby ... a to znám i já!!!A Mikey už mě v té story začíná srat:-D ... těším se na další díl ..;-)

3 Cecily Cecily | E-mail | Web | 28. února 2008 v 23:55 | Reagovat

ohoh... úžasný <333

4 Anett Anett | E-mail | Web | 1. března 2008 v 0:30 | Reagovat

Hej tak to dík za dvojtou dávku!!! Jsem ráda že je tu konečně další dílec!!! Ale jako ti dva idioti by si to konečně mohli urovnat. Jo kolik to má ještě asi tak dílů?

5 Dee Dee | 1. března 2008 v 9:48 | Reagovat

Nóó...ja neviem čo som robila, keď som si to vyberala...ono to totiž je dosť dlhé a ešte nedokončené..46 dielov, zatial...

6 Soanna Soanna | Web | 1. března 2008 v 17:48 | Reagovat

Chudák Mikey on je tak hloupej a naivní...

7 LucyA LucyA | Web | 1. března 2008 v 18:44 | Reagovat

kedY sa mikey spamätá a dá si dokopy súvislosti? nevidí že je smutný gerard a potom hned aj frankie, ved to by každému normálnemu hned napadlo, že sa čosi deje. gerard a frank majú byť spolu ta nech sa majky desi toť bobovi zasune abo de...no..

mikey nemôže byť šťastný s frankom preto že frank je šťastný s gerardom a nie s mikeym, preto že frank môže byť šťastný len s gerardom ...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama