Chapter 17

28. února 2008 v 15:47 | Dee |  He's a Bitch
Tak tu máte svoju nádielku po celom jednom týždni...uf, bolo mi smutno. KOMENTÁRE!!!
Alcoholics Anonymous with Mr Way.
Gerard´s POV
Mikey sa vrátil o niekoľko hodín neskôr. Nebol som si istý či znova chodí s Frankom, ale ani som sa ho to nechcel pýtať. Mikey len šiel rovno do jeho izby a keď sa vracal; počul som ako kráčal dole schodmi a dole chodbou. Dvere za ním sa zatvorili potichu.
Nezatreskol ich za sebou...znamená to že sú znova spolu a Mikey je šťastný? Ale mal nahlas hudbu...znamenalo to že Mikey plakal a chcel to zamaskovať? Asi by som ho mal skontrolovať, ale utešiť by som ho už nedokázal...to už by odo mňa nebolo úprimné.

Povzdychol som si prevalil sa na posteli na druhý bok. Rozhodol som sa, že za Frankom už nepôjdem. Bolo to mučenie byť tak blízko neho a vedieť pritom že nemôžem byť s ním kvôli Mikeymu. Tak blízko a zároveň tak ďaleko. Pozrel som sa na hodiny na mojom nočnom stolčeku a zistil, že návštevné hodiny práve skončili. Frank sa pravdepodobne čudoval, prečo som sa neukázal; a Mikey sa musel ukázať namiesto mňa. A Frank bude sklamaný lebo už nikdy neprídem.
Počul som otvoriť sa Mikeyho dvere a zavolal, "Idem k Rayovi, Gerard! maj sa!"
Kroky na schodoch utíchli, dvere sa zabuchli a znova bol preč. Vzdychol som si a vyliezol z postele, kráčajúc chodbou, schodmi, cez obývačkou do kuchyne. Potrebujem pivo a potrebujem ho teraz. Prehľadal som pohľadom chladničku a našiel zopár plechoviek zastrčených úplne vzadu....mama a otec si hádam mysleli že ich tam nenájdem. Ha..to je presne to čo potrebujem. Zobral som si päť, zatvoril dvere a zaniesol som si svoj poklad do izby.
O pol hodinu som už len kľudne polehával na posteli, a zastrene som čumel na telku. Tri prázdene plechovky od piva sa povaľovali na zemi a jednu som mal v ruke. Zdvihol som si ju ku perám a upil som si malý glg. Vlastne som sa ani nechcel nejak zvláť ožrať: len sa uvolniť a prestať myslieť na všetko okolo čo ma momentálne trápilo. Znova a znova som si to prehrával v hlave a stále som nemohol veriť tomu že som Franka pobozkal, eh..pobozkal som frajera môjho brata. Dostatočne pohoršujúce je to, že som pobozkal niekoho frajera vôbec, ale on to musel byť práve bratov...
Dom bol úplne tichý. Moholo by som povedať že aj trošinku srašidelný..naozaj. Často to tak nebýva. Každý bol niekde preč, a ja som tu sám doma.
V posledenj dobe sa cítim často sám. Niesom rád v Mikeyho prítomnosti pretože sa cítim vinný kvôli Frankovi; Ray a Bob mali svoje strarosti s ich frajerkami a medzi sebou..(presdtavte si že vaše baby sú doseba...); rodičia ma celkom nechápu a Frank je...dobre....Frank je proste Frank a stále v nemocnici.
Ľahol som si späť do vankúšov a schúlil som sa do klbka. /mjáv..:D/ Zaujímalo by ma čo by Mikes povedal na tú pusu. Navždycky by ma nenávidel alebo by mi odpustil tak ako nespočetne krát Frankovi? Povzdychol som si a tvár zaboril hlbšie do vankúšov. /Pre ČR: polštář=vankúš=poduška, mimule vám to totiž robilo problém..no../
O chvíľu bolo počuť otváranie vchodových dverí a počul som otca volať, "Gerard?!" hore schodmi. Vzdychol som si, tušil som že to bude mať pravdepodobne niečo dočinenia s tým aby som prestal piť. V podstate keď už sa medzi sebou rozprávame tak o tomto...vždy ma presviedča aby som to skončil a vytriezvel. Neochotne som vstal a zišiel dolu. Prečo to nenechá tak?
Bol som tak hrozne ospalý. Prekliata káva, prečo musí byť taká neodolateľná? Včera som jej toľko vychlastal, že som pol noci nedokázal oka zažmúriť z toľkého kofeínu.
"Kde si otec?" Zahúkal som po dome. /úúú sovička Jarda/
"V kuchyni" odpovedal mi, a prikráčal som do kuchyne, najdúc ho sedieť za kuchynským stolom.
Všimol som si že mal so sebou obal s nejakými papiermi. Ako ho poznám tak tam bude plno vecí ako 'Alkoholizmus...' alebo 'Skoncujme zo závislosťou'. Podozrievavo som sledoval ten zväzok a sadol som si vedľa neho na stoličku. Hodil na mňa slabý úsmev a potľapkal ma po pleci. Stále som sedel...prečo sa tak milo správa? Určite na mňa skúša nejaký trik...navodiť mi pocit bezpečia, a potom BAM! Príde so slovami ako, "Synček zapísal som ťa na stretnutia AA*." Boha Gerard, Nebuď taký paranoik. /*Anonymous Alcoholics..né??/
"Nemal by si byť v práci?" spýtal som sa pokúšajúc sa utvoriť konverzáciu.
"Mám obednú prestávku..."
Zdvihol zo stola zložku a chvíľku sa ňou prehraboval, vyzeral pri tom znepokojene. Ukáž mi to tatíí, čo to tam skrývaš. /No...vyznieva to zle, že? :D/
"Priniesol som znova papiere so závislosťami," povedal mi kľudným hlasom.
Vzdychol som a pretočil očami; Vedel som to. No, čo som hovoril? Len som si založil ruky a oprel sa o sedadlo stoličky. Mwahaha, nikto ma nepresvedčí o falošnom pocite bezpečia.
"Otec, je mi 19," pohoršene som mu odpapuloval.
"Presne, a nechcem sa pozerať ako sa zahrávaš so svojím životom v takom mladom veku." odvetil mi vážne.
Vzdychol som si, tentokrát hlasnejšie, aby som mu dokázal, že toto celé mi lezie na nervy. Tak čo rád sa napijem...to neznamená že zahadzujem svoj život preč. Som si istý že veľa úspešných ľúdí rado pije. /aj ja rada pijem..Vineu, Kofolu, Ice-Tea...XDXD/ /omg.../
"Môžem piť kedy chcem." povedal som tvrdohlavo.
Choval som sa ako decko, viem že hej a je mi to fuk.
"Viem, Gerard" povedal a jeho hlas bol nezvyčajne jemný. "Ale vieš koľko ľudí som už liečil závislých od alkoholu? Ich životy boli úplné sračky....Je to naozaj smutné, Gerard."
Odvrátil som od neho pohľad, cítiac sa trochu vinný za to aký som ja spratok. Viem že je taký neodbýtný len preto že mu na mne záleží, ale stále....
"Prečo sa o tom neporozprávame, hej?" povedal mi potichu.
Položil mi ruku na rameno a slabo stiskol. Ehh? ´porozprávať sa o tom´...Niesom kurva psychicky labilný!
"Ty ma nemôžeš liečiť otec" ostro som odfrkol. "Som tvoj syn."
"Viem že nie.." povzdychol si. "Len som si myslel že by sme sa mohli pozozprávať ako otec a syn...."
"Och."
Zvesil som hlavu, cítiac sa ešte viac vinný, že sme došli k takémuto záveru. Predsa len je to môj otec. Chce pre mňa len to najlepšie; aby som bol šťastný. Myslím že každému je jasné že nie som šťastný.
"Viem že si stále deprimovaný z toho ako si sa rozišiel z Robertom," začal a slabo si vzdychol. "...ale tam vonku je mnoho ďalších chlapcov a stavím sa že tam niekto na teba čaká kým ja zjavíš. Máš predsa toľko dobrých vlastností...si mladý, dobre vyzeráš ale uznávam že to nieje najdôležitejšie...."
"Yeah, spôsob ako byť skromný," povedal som, prevrátil som očami a uškieral som sa.
Otec sa zasmial a pokračoval.
"Si umelecky nadaný /sakra aj vás to tak rozosmialo? asi nie.../....mnohým sa páčia ľudia ktorý sa vedia vyjadriť umením."
Kývol som; to je pravda./To je pravda/ Ale zpravidla to boli dievčatá so slabosťou pre "tajomného umelca"/pomóóc mne to pripadá stráášne smiešne a nemám dôvod...ehh. Alebo mám?/.Poviem vám...ja niesom "tajomný",a možno si rád kreslím, ale niesom umelec. Bert to na mne zvykol mať rád...teda aspoň to predstieral. Zaujímalo ma či také veci zaujímajú Franka. V podstate ani neviem aký typ chalana sa Frankovi páči.
Pozrel som sa späť na otca. Usmieval sa a ja som si nemohol pomôcť, ale bol som mu vďačný za jeho slová, aj tak...prišlo mi to divné, myslím tým, že je psychológ. Mal som pocit akokeby každé moje slovo a pohyb bol analyzovaný.
"Pozri...ďakujem že si tu a staráš sa" zamumlal som, šúchajúc si hlavu. "...Len si nemyslím že mi je to príjemné sa s tebou o tom rozprávať."
"Oh...." Jeho tvár klesla a mne to zase bolo trošičku ľúto.
"Prepáč. Nie je to tvoja vina...vieš, si psychológ a mne to príde divné."
"Nie nie, to je v poriadku. Som si istý že môžeš porozprávať s Raymondom a Robertom." Tvár sa mu zvraštila. "...Myslel som, toho druhého Roberta...Boba."
"Jasné." Upral som pohľad na svoje ruky, ako som si preplietal prsty.
"Alebo s Mikeym," otec navrhol. "Určite ti s tým pomôže....pamätám sa ako ste vy dvaja boli malý a robili ste cirkus keď ťa mali očkovať proti chrípke...obímal ťa a hovoril ti že všetko bude fajn, sľuboval ti, že tá ihla si to odskáče."
"Yeah, ešte že si mi to pripomenul," zamumlal som, a zčervenal som od hanby.
Nikdy by som sa nemusel báť ihiel, ale mal som len osem a vtedy som mal dôvod. Pamätám si aj ako sme boli na pláži potom ako sme ja, Mikey, Bob a Ray pozerali Čeluste u Boba doma. Mikey sa k vode nechcel ani priblížiť a keď ho do nej Ray chcel hodiť, srdcervúco sa rozplakal. Vtedy mu jeho a moja mama pekne vynadali. Vtedy som s Mikeym musel celý deň sedieť na piesku a vysvetľovať že žraločie útoky sú veľmi zriedkavé; pekne na mne visel a chudáčik sa bál že zomrie. /No nieje to roztomilá prestava?? ťuťúú/
"Priniesol som znova zoznam fóbií, tak keď chceš tek to prezri" povedal otec akokeby len tak mimochodom.
Slabo som pretočil oči. Čo to má byť? Týždeň "Zachráňte Gerada" alebo čo?
"Nie ďakujem, zoberiem si len toto."
Zodvihol som závislácky spis zo stolu a postavil sa. Predtým ako som opustil kuchynu otočil som sa k otcovi a slabo sa usmial.
"Ďakujem tati," zamumlal som si popod nos. "Viem že som nebol bezproblémové decko, a že som vás s mamou asi dosť sklamal...."
"Vôbec nie." povedal mi vážne. "Predsa sa snažíš." /ehm?/
Usmial som sa a zohol aby som ho objal. Snažil som sa ako najlepšie som vedel; Snažil som sa držať pokope a aby sa mi moje emócie nevymkli spod kontorly. A tiež som sa snažil aby som tento rok znova neprepadol. Nemal som zrovna sto chutí opakovať svoj posledný rok ešte raz. Odpojil som sa od neho a rovno sa postavil.
"Len sa snaž, Gerard" povedal a zo srandy ma poťapkal po hlave. "To je všetko čo od teda s mamou chceme."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Miša Miša | Web | 28. února 2008 v 16:09 | Reagovat

awwww to sa oplatilo čakať na toto XD yeah, to je dobré... chcem viac XD

2 enys enys | 28. února 2008 v 20:02 | Reagovat

Ja tky ... je  to supr story;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama