Chapter 15

18. února 2008 v 15:35 | Dee |  He's a Bitch
Confusion.
Gerard´s POV
Ležal som na bruchu na mojej posteli, a pridával som trochu farby do kresby Franka ktorú som spravil v nemocnici. Chcel sa na to pozrieť, ale trošku som sa hambil za tú karikatúru predtým. Nakoniec, keď som nedával pozor, tak mi ho schmatol. Úzkostlivo som zadržal dych, a čakal ako bude reagovať. Ale zasmial sa keď to videl; nakreslil som to v štýle komixu a on ma za to pochválil. Bol som si stopercentne istý, že som sa červenal keď to povedal.

Slabo som si povzdychol a začal som vylepšovať Frankove vlasy, dával som si veľký pozor aby som ten obrázok nepokazil. Nevedel som prečo som na ňom tak visel. Zistil som že ma vlastne priťahuje. A to každá jedna vec na ňom. Bol zrazu taký rozdielny od toho Franka predtým. Predtým som ho videl ako malého bastarda bez srdca ktorý robil zle bratovi....Ale vlastne som si nemyslel že ubližovanie môjmu bratovi bol pre Franka jediný spôsob ako zo seba dostať hnev na jeho rodinu a na seba samého. Musel byť vážne zúfalý.
Sestričky mi hovorili že sa usmieva len vtedy keď som na návšteve ja. Zaujímalo ma či kvôli tomu že sa mu páčim. Spomenul som si na to čo mi povedala jedna sestrička: 'Vždy je oveľa radšej keď ste tu vy, pán Way. Keď nie, skoro nehovorí a nikto ho nevidel smiať sa. Žiadal nás o to aby sme mu povedali, keď prichádzate, aby sa mohol upraviť predtým ako vkročíte k nemu do izby. Keby som nevedela, povedala by som že sa mu páčite.'
Pamätám sa ako mala úsmev na perách ako mi to hovorila, akokeby to naozaj vedela, ale nechcela to povedať priamo. /?/
Raz sa ma spýtal či by som nepriniesol foťák aby sme si urobili pár spoločných fotiek. Nechal som ho aby si fotil koľko chcel, pretože chcel mať niečo na čo by sa mohol pozerať keď tu nebudem. Na všetkých fotkách som sa usmieval; len z toho že som bol s Frankom som bol šťastnejší.
Preglgol som a uvedomil som si, že som smädný. Zliezol som z postele a ukryl som svoj skicár na miesto kde som predpokladal že ho Mikey nebude schopný nájsť a vyšiel som z izby. Keď som prišiel do kuchyne, postával tam nervózny Mikey, ktorý hádzal veci do malého batôžku s kľúčami od domu v rukách.
"Čo robíš?" zmätene som sa ho spýtal.
Poskočil na mieste a otočil sa, zbadal ma. Vzdychol si a prehrabol si vlasy prstami. Čakal som na jeho odpoveď, ale on bol ticho a rýchlo si zazipsoval batoh.
"Mikey?'"
"Viem že sa na mňa budeš hnevať, ale...ale chcem sa vrátiť ku Frankovi," povedal, a rýchlo si obliekol bundu.
Hľadel som na neho s vytreštenými očami. Nie, sakra nie...to nemyslí vážne.
"Mikey...."
"Už som sa rozhodol," povedal otrávene. "Nepokúšaj sa ma od toho odhovoriť. Idem za ním do nemocnice."
A s týmto odišiel z kuchyne do obývačky. Počul som zabuchnúť sa vchodové dvere a len som tam šokovane stál. Nakoniec som sa prinútil pohnúť. Prešiel som obývačkou, po schodoch do izby, zatvárajúc za sebou dvere.
Pustil som si nahlas hudbu a zvalil sa posteľ. Nechcem aby sa Mikey a Frank dali znova dokopy...ale nie pre môj obvyklý dôvod. Teraz som nerozmýšľal nad blahom môjho brata. Rozmýšľal som nad Frankom...a mnou. Frank skutočne Mikeyho nemiloval a ja...možno ho mám rád viac ako by som mal. Však to bol Mikeyho ex. Mal som na to myslieť. Mikeymu by to pravdepodobne ublížilo keby som s ním začal chodiť. Toto je také mätúce. Frank mi proste rozumel. Nemusel som sa pred ním pretvarovať...mohol som byť sám sebou. A to som mohol len pred Mikeym, Rayom a Bobom. Frank ma nenenávidel za to kto som.
Teraz som ležal na posteli pre zmenu na chrbte, a iba som premýšľal nad Frankom. Usmial som sa keď sa mi vybavila vôňa jeho vlasov; ako som si v nemocnici opieral hlavu o jeho len aby som mohol cítiť tú vôňu. Ako som predstieral náhodné dotyky mojich rúk o jeho ramená len aby som cítil aké sú pevné. Dokonca sme sa začali viac rozprávať....teda odkedy som mu povedal to s bertom, začali sme viesť normálne konverzácie. Stále som o ňom nevedel veľa; predsa len to boli len také rečičky.
Nechcel som aby sa Frankie vrátil domov keď ho pustia z nemocnice. Prial by som si aby býval u nás aby som na neho mohol dávať pozor a udržal ďaleko od jeho rodičov. No viem, že ho prinútia vrátiť sa späť.
Povzdychol som si a zatvoril oči, dúfajúc že sa s Mikeym znova nedajú dokopy. Nemôže, on vie že nemôže...nemiluje ho. Zase by mu ublížil. Zaujímalo ma či by sme Frank a ja mohli byť niekedy viac ako kamatári.
Ale bolo by to fér voči Mikeymu?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Soanna Soanna | Web | 18. února 2008 v 20:04 | Reagovat

Chudák Gee...

2 Miša Miša | Web | 18. února 2008 v 20:24 | Reagovat

oooooch nech ide Mikey daka dopi*e vrrr Frank a Gee majú byť spolu čo sa im do toho ten zasran starie? XDXD

3 Anett Anett | E-mail | Web | 18. února 2008 v 21:52 | Reagovat

dneska z velké nudy (jaké překvapení) jsem si přečetla celej tenhle příběh, od první kapitoly až po tuhle a musím říct, že jsem z toho příběhu hrozně unešená. Jsem šíleně ráda že jsem na tento příběh narazila. Moc se mi to líbí takže jsem zvědavá jak to všechno bude dál a jak to dopadne

4 Anique Anique | Web | 19. února 2008 v 6:04 | Reagovat

ne ne ne,tohle nejde!ať ho pošle frankie do...do lesa!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama