Chapter 14 # 2

14. února 2008 v 18:32 | Dee |  He's a Bitch
Nezmestilo sa to...
Frank´s POV
Gerard ma potom pravidelne navštevoval. Nie som si celkom istý prečo, ale cítil som sa tak lepšie. Prekvapoval ma. Mal som kvôli tomu k nemu rešpekt. Viem čo mi síce urobil...ale ukázal mi že on nie je ten typ osoby s ktorou by som sa mohl zahrávať; nebol ako Mikey. Dokázal mi že to nie je len kretén ktorý bezdôvodne tlčie ľudí.
Príliš som sa o ňom nedozvedel z toho ako ma navštevoval; nejako priveľmi sme nerozprávali. Väčšinou tam so mnou sedel; niekedy sme si čítali hudobné časáky, skladali puzzle /no náhodou je to žúžo/, pozerali telku, niekedy ohovárali Berta, ale poväčšine sme boli ticho.
Najprv sa mi zdal neochotný, akokeby tu ani nechcel byť...ale neskôr vyzeral rád že tu so mnou byž môže. Obíjmal ma. Bol som rád že som mal spoločnosť, to pohodlie. Nepokúšal sa zo mňa viac vypáčiť, nechal ma tak.

Vždy keď prišiel, doniesol mi niečo dobré na jedenie; kávu a šišky ,a poväčšine sme si spolu pochutnávali. Už to bolo normálne, že sa ukazoval vždy keď začali návštevné hodiny, dokonca aj cez školu. Niekedy sa ulial ...A ja som sa cítil že sa o mňa niekto stará...počítal som s tým každý deň, Zvykol som si. Nikto okrem neho ma nechodil navštevovať. Mikey prišiel raz, len aby mi povedal, že je po všetkom...ani som sa nesnažil ho presviedčať o opaku. Vedel som že mu to viac už nemôžem robiť, nemohol som to viac robiť Gerardovi.
Vlastne som ho mal stále viac rád. Zaujímal som sa keď mal mizerný deň v škole alebo keď mal veľa úloh. zistil som že Bert sa v ňom mýlil; v skutočnosti bol veľmi šikovný. Len sa mu nedarilo pretože často pil. Pravdaže nikdy nebol opitý keď ma navštevoval; párkrát bol po opici ale nikdy nemal v sebe alkohol.
Uvedomil som si, že teraz mám skutočného priaťeľa/kamaráta/. Keď som to skončil s Bertom, Jepha so mnou už viac neprehovoril. Vykašľali sa na mňa. Gerard bol momentálne jediný kto áno. No, Mikey tiež...ale to počítam ako normálny rozchod.
Vzdychol som si ,zaboril hlavu do vankúša, a zatvoril oči. Gerard meškal. Návštevné hodiny začali pred desiatimi nimútami a vždy bol presný. Čakal som ďalších desať minút, ale potom vstúpil, s dvoma kelímkami kávy, a mal červené oči akokeby plakal. Slabo sa na mňa usmial a usadil sa na stoličku. Zobral som si od neho kávu a starostlivo som sa na neho díval.
"Hej, čo je?" spýtal som sa ho potichu.
"Ja...." nachvíľu sa zasekol, očividne rozmýšľal či mi to povie. "Nič...všetko je v pohode."
"Ale hovor, vieš že mne to môžeš povedať"' naliehal som. "Teda, ja som ťa minule nudil svojimi kecami..môžeš hovoriť."
Ťažko si vzdychol a zahľadel sa na svoje ruky ktoré si mačkal v lone. /neperverzne/ Zdvihol hlavu a pozrel na mňa.
"Stretol som sa s Bertom," povedal šeptom. "A...však vieš ako dlho som s ním nehovoril."
Bolo mi ho ľúto; Položil som kávu a natiahol ruky.
"Chceš objať?" spýtal som sa smejúc.
Gerard pokrútil hlavou a nič nepovedal.
"Poďme," protestoval som. "To predsa pomáha."
Slabo sa zasmial a sadol si mi na posteľ. Obtočil som okolo neho ruky a hladil som ho po chrbte. Bol naozaj prítulný a ako plyšák, niežeby bol tučný, ale ani štíly. /my predsa vieme/ Ale aj preto bol taký zlatý.
"Čo ti povedal?"
Gerard si povzdychol a viac sa o mňa oprel.
"Také veci že som smiešny ako sa s tebou teraz priatelím, že som pedofil, že ma len využívaš..."
Hladil som ho po vlasoch. Bert je neuveriteľný retard!
"Ale to je predsa blbosť...však spolu nechodíme" zašepkal som. "A pedofil? Bert nevie o čom hovorí..je to kretén."
"Ja viem. Ale aj tak ma rozčúlil," zamumlal mi do ramena. "Skoro som aj jemu niečo urobil, ale ozval sa zdravý rozum."
"Gerard...." Potichu som prehovoril, a opatrne som sa snažil vyberať slová. "Možno by si mohol skončiť s alkoholom. Však vieš že to nie je vporiadku."
"Nemôžem,"
"To je jediná vec kvôli ktorej fungujem."
"Ale ty si predsa múdrý človek. A keď budeš piť ani v škole sa ti nebude dariť."
"Keď pijem tak zabúdam" odvetil mi jednoducho. "Zabúdam na všetky problémy."
"Hmm...a skúšal si ísť niekedy psychológovi?" s obavami som sa spýtal.
"Hmph," zafrflal. "Môj otec je psychológ."
"vážne?" prekvapene som sa ho spýtal.
"Uhmm," povedal trpko. "Tiež sa mi to pokúšal vysvetliť, blá blá blá....zničí ti to život, blá blá blá." smial sa tomu. "Bolo to trochu smiešne lebo práve vtedy som mal pripité a nepočúval som ho...radšej to už neskúšal. Nemá problém s tým že som gay...ani s to že aj Mikey je...len nenávidí keď pijem."
Sedeli sme tam a ja som mu stále jazdil rukou po chrbte. Cítil som ako ho sa zatriasol.
"Je chladno" zašepkal.
"Poď si sem ľahnúť," prikázal som a odhrnul som prikrívku.
Chvíľu váhal, ale potom si ku mne zaliezol. Pevne som ho objal, aby mu bolo teplo.
"Teraz viem že som sa v tebe mýlil" Ticho mi povedal. "Myslel som si že nemáš srdce."
"Aj ja som sa v tebe mýlil" odvetil som. "Myslel som si že si psycho."
"To väčšina ľudí" povzdychol si. "Niekedy to malo výhody."
Dal som mu jednoduchú pusu na čelo a on sa usmial.
"Ďakujum že má stále navštevuješ"zašepkal som mu do ucha.
Pokrčil ramenami usmievajúc sa.
"Každý niekoho potrebuje" hovoril mi. "Všetci potrebujeme priateľov."
Usmial som sa a ztavoril oči.
"Máš pravdu. Ale nikdy som si nemyslel že to budeš práve ty."
Cítil som ako mi dal pusu na čelo.
"Gerard...." opýtal som sa opatrne. "Budeš so mou aj keď sa odtiaľto dostanem?"
Otvoril som oči a sledoval som ako uvažoval.
"Budem rád," odpovedal.
"Len neviem či Mikeymu to nebude vadiť."
"Môžem sa kamošiť s kým chcem"
"Vieš ale nedáva to zmysel" .."Jednú chvíľu sme sa nenávideli...teraz sa priatelíme...ako by som mu to vysvetlil?"
"No, nemusíme mu to hovoriť?" Gerard navrhol.
"Ale vieš ak to budeme tajiť tak si ešte vymyslí svoju vlastnú predstavu a..."
"Alebo radšej...." zaváhal. "Budeme sa tým zaoberať keď ťa pustia, okej?"
Pokýval som. Ticho sme ležali, pokial sme nedopili zvyšnú kávu.
"Vyzeráš znepokojene," Dodal som keď som ho pozoroval ako pil kávu. "Trápi ťa ešte niečo?"
Položil kelímok na stolček a otočil sa ku mne.
"Len som rozmýšľal nad tým keď sa vrátiš domov, aby sa ti niečo nestalo, vieš..," zašepkal.
Otriasol som sa. Myslel som sa to. Čo rodičia povedia. Vôbec ma neboli navštíviť...predpokladám že ich dokonca štvalo to že museli platiť za lieky. Zrejme sú im prachy prednejšie ako syn.
"To bude v pohode," povedal som a nanútil si úsmev.
Videl som na Gerardovi že mi neverí ani kúsok, ale predsa len neochotne súhlasne pokýval.
"A netráp sa Bertom...je len vyvedený z miery z toho že som s ním skočil"
Nad tým sa Gerard usmial.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Cecily Cecily | E-mail | Web | 14. února 2008 v 22:28 | Reagovat

úžasná story, úžasná kapitola.. <333

2 Anique Anique | Web | 15. února 2008 v 5:46 | Reagovat

konečně v tom ten frerard vidímXD asi fakt nemám žádnou fantazii ale před touhle kapitolou bych to fakt ani netipla

3 Miša Miša | Web | 15. února 2008 v 11:51 | Reagovat

waaaaaaaaa pokračkooooooo waaaaaa *rozumej: som unesená XDXD*

4 xoxo xoxo | 15. února 2008 v 13:22 | Reagovat

Tak to sem zvedavá jak to cely zkončí.....je to good;-)

5 LucyA LucyA | Web | 15. února 2008 v 22:58 | Reagovat

moooc gúúúúúúúddd!!! ♥

6 Soanna Soanna | Web | 16. února 2008 v 14:29 | Reagovat

Tak mě napadlo že když je tady Geemu 19 tak Frankovi je 15 a Bertovi 14? A to je taková děvka? Drsný...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama