To change you back 3

28. listopadu 2007 v 21:29 | Dee |  tcyb
Taaaaaaaak, je tu už tretia kapitotola tejto hovadinky, aj keď ste to bohvieko nekomentovali...až na Cecily! A týmto by som jej túto kapitolu chcela venovať...tak prajem príjemné čítanie a napíšte PROSÍM vás, čo si o tom myslíte...a nech sú tam aspoň 3 kometáre, lebo nebude pokračovanie, a možno vás Cecily aj zabije...???oki to je len myšlienka...:) A ešte dôležitá vec: moje teórie o mojej retardovanosti boli znova potvrdené..lebo,...napísala som, že Frankie má 26..ibaže v 26 sa už nechodí na výšku..ehm..no...Tak to mením..Frank (21), Gerard(28).....that´s all

Napriek tomu, že som takú desivú nočnú moru, cítil som sa celkom odpočatý, a bol som plný energie...teda až na ten hlad...Teraz som vôbec netušil, čo budem jesť...najradšek by som si dal syrovú pizzu a možno aj s pivom...No predstavil som si tú chuť toho jedla..vôbec nič mi to nehovorilo, a ani sa mi nezačali zbiehať slinky..uf..Som z toho dosť mimo..To akože teraz mám ísť von nahánať mladé dievčatá, zatiahnuť ich za roh, zakusnúť sa im do krku a vypiť im krv? aj keď v mojom prípade by to boli skôr mladý chlapci..Tá predstava sa mi ale náhle začala nehorázne páčiť, a mal som šialenú chuť sať tú teplú tekutinu niekomu z hrdla. S prekvapením som nachytal svoje zúbky ako sa premieňajú na tesáky...prešiel som si po nich jazykom..Celým telom mi prešlo mrazenie..ale ja nechcem byť vrah..áno je tu predsa na to riešenie...nemusím moje obeťe predsa vysať úplne...na tvári sa mi objavil šialený úsmev..dne s je ale môj prvý deň..prvý deň môjho nového života. Pozrel som sa na veľké nastenné hodiny, aké bývajú na každej stanici. Éj....to je len štvť na sedem?..to bude v meste pobehovať ešte veľa ľudí...však aj tu je ešte plno osôb..plno jedla..Uchechtol som sa, ale myslím, že by som mal počkať do noci. Mal som zo toho celého strach. veď som nokdy nič podobné nerobil..Začnem bagetou..lebo ak sa nemýli, hentam vzadu vidím stánok...s pečivom. Vyhrabal som z batoha peňaženku, no teda divil som sa, že mi ho nejaký bezďák neukradol..Teraz mám čo hovoriť, prakticky som momentálne tiež bezdomovec..Asi by som mal zaskočiť do svojho bytu..čo s ním asi tak urobili?..Sú tam ešte všetky moje veci?..Možno vyšetrujú moju vraždu a zmiznutie tela z márnice..a možno ani nie..Ale byt bude asi zapečatený....videl som to v jednej kriminálke. Peňaženku som teda otvoril..FUCK! Však som tam mal oveľa viac doláčov! Tá sviňa..ktokoľvek mi to šlohol bol sviňa..to určite ten človek z márnice..Doprdele aj s takými ľudmi..chýbala mi tam asi polovica..Vytiahol som teba bankovku, narazil si batoh na plecia a vydal sa smerom k tomu malému obchodíku s pečivom. Síce som nemal na nejakú bagetu chuť, bol som hladný akokeby som nejedol týždeň...čo ak upíti nemôžu jesť normálne jedlo? Až teraz som si spomenul na pach alkoholu, ktorý tiahol z toho grázla, čo zo mňa urobil toto...Mal by som teda skúsiť, myslím, že za to nič nedám...Prišiel som k okienku a rozhliadol som sa po ponuke..zabudol som povedať, že som bol vegetarián, ale nikdy som neriešil....krv. Teraz mi to môže byť u riti..Mal som rád syr ..a šalát..hm..kúpil som si tedy bagetu som syrom a zelenimou..Uvidíme, čo to so mnou urobí..Spomenul som si na Gerarda, usmial som sa pre seba, ale zároveň mi zase prišlo ľúto samého seba...Gerard bol upírmi fascinovaný..kedysi..je to ešte stále tak?
Máš šancu Frank...
Zase si namýšlaš..pozri sa na seba...schizofrenický upír gay..
No čo aj takáto kombinácia je možná..pokrútil som hlavou, zasmial sa a zakusol do bagety. Cítil som síce tie chute, ale bolo to akokeby som žul polystyrén..s divným úšklebkom som dožul sústo a už som chcel zvyšok toho blivajzu vyhodiť do koša, ale napadlo ma, že jedlo sa nevyhadzuje..Mám nápad..Pristúpil som k jednému z ľudí s nešťastným osudom..chvíľu som pozeral na jeho otrhané šatstvo. Natiahol som k nemu svoju ruku..
,,Tu máte´´ dotyčný sa na mna obzrel, a keď uvidel jedlo, hneď sa po tom vrhol a začal si to pchať do úst. Možno sa na mňa potom aj pozrel s vďakou v očiach, ale to už som kráčal preč smerom k východu.
Urobil si dobrý skutok Frankie, môžeš sa pochváliť..
Lenže koľko zlých skutkov urobíš v budúcnosti? Koľkým ľuďom zoberieš život? Koľkých pripravíš o blízkych?
Budem sa snažiť aby to číslo bolo čo najmenšie..teda aspoň myslím, že budem.
Úspešne sa mi tieto myšlienky podarilo vyhnať z hlavy. Stál som vonku na chodníku v centre mesta.(cez deň spal na stanici metra pre informáciu..) Bola tma, ale
Svetlá lámp z obchodov a všetkého možného to tu dostatočne osvetľovali.. Teraz kam? Niekam do nejakej pokojnej štvrti, kde je málo ľudí a väčšia tma, pretože zo všertkých týchto priblblých svetielok ma začínali páliť oči. Do Belleville? No jasné..mal by som sa pozrieť do svojho bytečku, zobrať úspory, čo som si za tie roky našetril...nie je to veľmi veľa ale predsa sa mi to zíjde..a s účtom v banke radšej nebudem hýbať..možno potom neskôr, keď sa to celé urovná..A zoberiem si aj moju najmilšiu mikinu a aj iné handry..a aj Cdčka!presne tak! a čo s gitarou? sakra..tú nemôžem predsa vláčiť zo sebou..čo ak si ju zoberú? radšej ju anonymne pošlem matke. Hej viem..geniálny nápad ale vymyslite niečo lepšie...takže.
Kráčal som po vlhkom chodníku, moje topánky striekali naokolo vodu a boli takmer celé premočené.cez deň muselo teda riadne spŕchnuť..teraz už mi už len sem-tam po tváre padla maličká kvapka a fúkal vietor, ktorý sa pohrával smojim vlasmi. Dorazil som pred veľký panelový dom v ktorom som mal prenajatý byt. Odomkol som si a vstúpil som do chodby domu. Nikto nikde..to je dobre...Vyviezol som sa na šieste pocchodie k sebe, Cez moje vchodové dvere bola prelepená žltá policajná páska..presne ako som predpokladal..

Chytil som kľúčik a chcel som ho zastrčiť do zámky, ale nepasoval...,,Čožee?´´ nahlas som vyprskol..sakra dúfam ,že nepríde nejaký sused..To kedy stihli vymeniť zámok?To som bol v tej márnici tak dlho? Zúfalo som hľadel na dvere..skúsim ich vyraziť?však na to nemám silu..možno keby som sa poriadne rozbehol..skúsim to..Odstúpil som asi 2 metre odo dverí, rozbehol sa a... tresk! S ablosútnou ľahkosťou som ich vyrazil...Prekvapene som na to hľadel..prešiel som prstami po zničenej omietke pri dverách, tam kde ju narušil zámok..wow..možno to bude tým..týmto...Čo ešte neviem, že viem?

Lenže to tresknutie vyrazení dverí susedia tentokrát určite už počuli..tak som sa ich pokúsil zatvoriť, ale keďže zámok bol vyrvatý a celé to bolo akosi naklonené tak dvere nechceli drža, a keď som ich pustil, tak sa so škripotom pomaly zortvorili.. Aaaaaah! prečo ja???Čo stým? to skurvené drevené hovado nie a nie zostať na mieste. Tak som do toho zúrivo kopol. Ono sa to zase otvorilo..to tak ale nemôžem nechať..však príde dajaký sused, uvidí daľšieho mŕtveho suseda a bude prúser.. Rýchlo som zbehol do kuchyne po jednu stoličku a oprel som ju o kľučku..konečne. Však ja som bol vždy geniálny..ešte som do dverí pár krát kopol len tak aby som si uľavil...pomohlo..

Obzrel som sa po izbe..no nevyzerá, že by tu niekto bol a hrabal sa tu..teda nejaký detektív..domýšlaš si..nedomýšlam..ach tá schíza. Položil som batoh na stôl v kuchyni..nebudem tu môcť predsa bývať. Musím si zbaliť len to najdôležitejšie. Obzrel som sa ešte po kuchyni. Na bielu ladničku, kde som mal primagnetovaných zopár fotiek. Mama. Aj tak ma nemala rada tak akoby matka mala mať rada svojho syna. Ja s mamou. To som bol ešte malý a soplavý. Môj posledný priateľ Danny. Nechápal som prečo som tú fotografie šete stále nedal preč..to bolo už tak strašne dávno..a k tomu som ho nachytal na gauči s nejakou kurvou..Odvtedy som o ňom nepočul a nevidel. Ešteže tak. A fotka Gerarda..so mnou. To bolo z jedného koncertu, tu v NJ, spred asi dvoch rokov, no prisahám, že by si na mňa nespomenul ani keby neviem čo..bolo tam priveľa ľudí. Usmial som sa smutným úsmevom a pohladim som Gerarda na fotke po tvári. Strhol som všetka tri fotografie a túto som bezpečne uložil do peňaženky a zazipsoval. Zvyšné dve som šmaril na stôl a z peňaženky som vybral ešte všetky doklady. Zbehol som do obývačky a zo šuflíkov som vybral zvyšné doklady, a zo starej vitríny sviečku. Všetky tieto veci som zobral, položil na stôl v kuchyni a tú sviečku zapálil. Nechal som plamienok, aby sa pohral s tými, teraz už nepotrebnými vecami, a premenil na čierny popol. Zbohom mama, zbohom Danny, zbohom Frank Iero. Navždy. Chvíľu som ešte hľadel do toho svetielka, ale potom som ho už sfúkol. Odišiel som do spálne zabaliť si veci. Nohavice, mikiny, bundu...(aj boxerky..:))bude v noci chladno..hlavne teraz na jeseň. do cestovnej tašky som nacpal ešte včetky céďa..Black Flag, Misfits, MCR, Smashing Pumpkins, Iron Maiden..(hehe na čo som si spomenula..) bez hudby by som nevedel existovať..hudba pol života.;A šminky...áno, aj toto..nesmiať! Spod postele som nakoniec z môjho úkrytu vytiahol mojich niekoľko našporených stoviek dolárov. Zazipsoval som tašku, prehodil cez plece a vyšiel z izby. Posledný krát som sa obzrel po byte. Bude mi to tu docela chýbať..Prekĺzol som cez tie úbohé dvere, ale tak opatrne aby sa dali zvonku zatvoriť.
Vybehol som z baráku s pocitom, že toto už mám za sebou a mieril som si to do parku. Teraz bolo vonku oveľa menej ľudí. Kráčal som tmou, až prikráčal do starého parku, kde už pomaly nikto nechodieval..všetci dnes už chodia nakupovať do centier alebo sú workoholici a domov sa vracajú neskoro večer..debili..Nikto z nich nevie oceniť tú čarovnú atmosféru starého detského ihriska (hřište). Sadol som si na húpačku a hodil tašku na zem..momentálne mi bolo jedno sa usviní od blata. Zložil som si hlavu do dlaní, začal sa pomaly nohami odrážať od zeme a húpať. Znova som o tom všetkom premýšľal. Kam teraz pôjdem? Čo budem robiť celé dni a noci?
No moje premýšľanie netrvalo dlho. Začul som totíž kroky. Ako vtedy..nie. Z tieňa niekde predomnou sa postupne vynárala štíhla ženská postava. Bolo to dievča..skôr žena. Mala asi tak 25. dlhé tmavé kučeravé vlasy, bledú tvár a prenikavý pohľad. Žeby aj ona bola to čo ja? To určite nie..Frankie máš šancu musíš skúšať..
,,Ale no tak, myslíš, že nerozoznám upíra na prvý pohľad?´´povedala. Ja som sa zatváril nechápavo, ale odpoveďou mi bol jej samoľúbi úsmev, ktorým mi odhalila jej špicáky. Aha jasné..uchechtol som sa (oh bože on sa stále len chechce..)
,,Jáj tak´´a aj ja som sa trochu pousmial...
,,Vieš pôjdem rovno k veci...máš kam ísť? nechcel by si sa pripojiť k našej skupine? Žijeme štyria v jednom peknom dome ako rodina a ty by si sa knám hodil.´´
,,No ja..´´A v tom mi svitlo. Ach áno, áno, áno! Už presne viem kam pôjdem a za kým :)
,,Ďakujem je to milé, ale idem do Newyorku.´´
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Cecily Cecily | 29. listopadu 2007 v 1:57 | Reagovat

:*

Děkuju za věnování, vážím si toho. A těším se na pokračování..

Strašně jsi mě potěšila :)) :*

<333

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama