To change you back 1

18. listopadu 2007 v 17:29 |  tcyb
Tak moje zlaté, po 100 rokoch som dostala chuť niečo napísať, dúfam, že to nie je až také hrozné, ako mi to prijde..Postavy sú Frank(26), Gerard (30)a pomimo Lyn-Z(?XD) a možno sa vám bude zdať, že to najprv rozpráva Gerard, ale nie..A napíšte koment plosím....

Fúj, už je vonku zase tma? Vlastne ak by som mal byť úprimný, nejako zvlášť mi to nevadí. Skôr naopak, tma ma vieniekedy fascinovať, a ani na to nemám dôvod.
Konečne po asi troch hodinách som vyšiel z budovy školy kde sa konali semináre a keby vás to zaujímalo,tak som študoval výtvarné umenie.Posledný rok...Ale konečne môžem ísť domov,trochu si odpočiniem, možno si aj zahrám na gitare..uvidím. Prišiel som sa na zastávku..chvil som čakal a potom som sa natrepal do toho polorozpadnutého autobusu. Cez sklo som pozoroval uličky New Jersey, niektoré zahalené do tmy, do iných doliehalo svetlo svetlo z pouličných lámp.Znovu som začal rozmýšlať o tom čo ma tápilo posledné týždne.On sa oženil.Má ženu....Ale to nieje to hlavné ty magor, Gerard Way je starý, nevie kto si a hlavne neni na chlapov, tak sa uvedom....Tušite dobre..bol som ním absolútne posadnutý, miloval som tak veľmi...Nie ako nejaká soplavá trinásťročná fánúšička, ale úprimne, skutočne a z celého srdca. A to, že som bol teplý som už bral ako samozrejmosť.V podvedomí som ešte žiarlil na jeho vyvolenú, ktorú si rozhodol vziať, ale snažil som sa nahovoriť si, že mám byť sťastný, keď je šťasntý aj on...Bol som vďačný svojmu mozgu, že sa mi to celkom darilo..Zbožňoval som na ňom všetko, od jeho nádherných očí a anjelského hlasu, cez Lyn-Z, až po jeho nie veľmi pozitívnu minulosť.
Lenže človek sa mení. Aj Gerard sa pomaly menil a to vďaka sláve. Sláva má dvojaký účinok. Môže vám vyjasniť, čo je pre vás v živote dôležité alebo prečo stojí za to žiť. Ale môže byť aj ako nejaká smrteľná choroba, pmaly vás zvnútra rozožierať a zabíjať vás. A mňa to mrzelo viac ako kohokoľvek iného, pretože ten starý, krásny, nevinný Gerard pomaly umieral a prichádzal tu namiesto neho nejaký chlapík v kvádre, s manierami a podobne..No veril som, že ešte v ňom zostalo aspoň trochu toho čo tam bolo predtým. Tom čo som na ňom tak zbožňoval.
Ako som tak uvažoval, hľadiac do skla autobusu, uvedomil som si jednu dosť nepríjemnú skutočnosť. Previezol som sa minimálne o dve zastávky ďalej ako som mal..,,do pi*e´´zanadával som..Teraz by zaujímalo o kolkej sa dnes dostanem domov..S ďalšími nadávkami na svoju osobu, na mestskú hromadnú dopravu a na na všeličo iné som teda vystúpil von a rozhliadol som sa..Kde to vlastne som? XX xxxxxxxx ulica (oni majú totiž také priondeté názvy..) Tak to ešte neni tak daleko..to by som mohol zvládnuť aj peši..
Zamieril som si to priamo k domu kde som býval. Chcel som tam byť čo najskôr, tak som to švihol skratkou, pretože toto blúdenie po meste ma už unavovalo..Odbočil som do úzkej uličky kde blikala pouličná lampa..vyzeralo to, že zachvílu zhasne. Blik, blik, blik. Tma..No to je úžasné...Teraz som mohol vidieť akurát tak odraz mesiaca (pre upresnenie nie spln) v mláke predomnou. Začal mi stúpať adrenalín, lebo som nič iné nevidel..toto je super zábava...(irónia)..Pripadal som si ako hmyz, hlúpy malý hmyz, ktorý hľadá svetlo za ktorým by mohol ísť, ale všade naokolo sú len steny a nič, čo by sa dalo vidieť. Započúval som sa do toho strašidelného ticha, našťastie si moje oči už začali zvykať a predomnou sa mi vyostroval obraz. No začul som nejaké veľmi tiché kroky a usúdil som, že patria človekovi, ktorý je momentálne tesne za mnou..Preboha to je určite nejaký bezďák a ide ma okradnúť..toto je v prdeli..Chcel som sa rozbehnúť, ale v okamihu ma jeho ruky schňapli za plecia a musel som sa otočiť..Ten chlap mohl mať tak dva metre, mal plavé vlasy, okolo 40 a bol taký bledý až som uvažoval či je vôbec živý...
,,Ale, ale krpec, nikam mi nebudeš utekať..´´prehovoril a z jeho hlasu sa šíril zvláštny chlad..Čumel som na neho ako posraté tela a vduchu som sa modlil aby mi nič neurobil..Asi by som mal vytiahnuť prachy..
,,Ja....ja vám dám všetko, len..prosím nič mi neurobte....´´zakvílil som a začal som vyberať z batohu penaženku...Inak prosím nemyslite si, že by som bol až tak zbabelý aby som sa nebránil, lenže pri mojej výške by som si vyslúžil najmenej rozdrvený nos...
,,To si teda na omyle, keď si myslíš, že by som chcel tie tvoje hovadiny..´´..Tak tomuto som nechápal...Ej doprdele. Čo ak ma chce..znásilniť? Ale zrazu ma zdrapol za rameno, vyceril na mňa tie šialené zubiská a náhle som na krhu cítil ostrú bodavú bolesť..Možem vám povedať, že to, že keď umierate má sa vám pred očami premietnuť ceý váš život, je hrozná blbosť. Ja som zotmýšlal..no..len ma napadlo, že už nebude žiadena hudba, žiadna gytara..a žiaden Gerard..Ale vlastne..už som pomaly strácal zmysly ako ten človek, človek určite nie..zo mňa vysával krv a zároveň život..Na takéto veci som predtým vážne neveril..Ale zaujímalo ma, čo bude potom..ešte predsa nemôžem zomrieť, nič som zatial nestihol..
A prišla znovu, vystriedala bolesť a strach. Znovu tma.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Cecily Cecily | 18. listopadu 2007 v 18:01 | Reagovat

ou... tak tohle je úžasný.. těším se na pokráčko ;)

2 Lulusha Lulusha | Web | 18. listopadu 2007 v 19:08 | Reagovat

Woooow tak toe něco pekneho...vtipne a pritom uprimne..a smutne..velmi nádherne

3 Miki Miki | Web | 18. listopadu 2007 v 21:27 | Reagovat

jo to je hustý honem pokráčko...upíry já rádaXD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama